Na svete je podľa odhadov viac ako pol miliardy ľudí infikovaných vírusovou hepatitídou typu B alebo C. Jej prechod do chronického štádia prináša závažné zdravotné riziká s možným tragickým koncom ako je cirhóza, či dokonca rakovina pečene. Na to, aké následky môže pre nás hepatitída predstavovať, však o nej vieme pramálo.
Medzi najčastejšie príčiny hepatitídy, teda zápalu pečene niekedy označovaného aj ako žltačka, patria vírusové infekcie. Svetová zdravotnícka organizácia - WHO odhaduje, že počet ľudí na svete chronicky infikovaných vírusom hepatitídy B (HBV) dosahuje až 400 miliónov a počet infikovaných vírusom hepatitídy C (HCV) asi 170 miliónov. Epidemiologické odhady zo Slovenska predpokladajú menej ako dvojpercentný výskyt chronickej HBV infekcie a menej ako jednopercentný výskyt chronickej HCV infekcie u bežného obyvateľstva. Napriek existujúcim vyhľadávacím programom a dlhoročnému úsiliu zdravotníkov je diagnostikovaná a liečená len malá časť z predpokladaného počtu infikovaných.
Mnohí pacienti o svojom ochorení vôbec nevedia a infekciu šíria ďalej. Ohrozený môže byť pritom každý, aj keď si takéto nebezpečenstvo väčšina Slovákov neuvedomuje. Verejnú mienku stále ovláda nepravdivý mýtus, že ochorenie ohrozuje len narkomanov a prostitútky. Mnohí z nás sa mohli nakaziť transfúziou podanou pred rokom 1992, pri tetovaní, či u zubára. A pritom žijeme slušným a spoločensky aktívnym životom. Chceli by ste vedieť, čo všetko Slovákov v súvislosti s touto chorobou zaujíma? A aké sú odpovede odborníka? Na otázky odpovedá MUDr. Pavol Kristian, PhD. z Kliniky pre infekčné choroby FN LP a LF UPJŠ v Košiciach.
Je možný prenos nákazy pri pohlavnom styku s partnerom, ktorý má hepatitídu C? Ak sa náhodou pichne v kuchyni nožom, na ktorom nie je vidieť krv, môžem sa týmto predmetom nakaziť? Koľko žije voľne vírus na nejakej veci?
Vírus hepatitídy C sa prenáša prevažne priamym kontaktom s krvou, to znamená, že infikovaná krv sa dostane do krvi postihnutého človeka. Vírus prežíva mimo tela len krátko, preto na prenos predmetom (nožom) by bolo potrebné, aby ste sa poranili krátko po infikovanej osobe, bez toho, že by sa medzitým daný predmet dezinfikoval alebo očistil od krvi. Niečo také je zriedkavé, stáva sa to najskôr pri používaní spoločných nožníc na nechty, zubných kefiek a podobne alebo napr. ihiel u narkomanov či amatérskom tetovaní a piercingu.
Vírus hepatitídy C sa môže prenášať aj sexuálnym stykom. Tento spôsob prenosu nákazy však predstavuje relatívne menšie riziko. Podľa štatistík je súčasný výskyt infekcie vírusom hepatitídy C medzi sexuálnymi partnermi žijúcimi v dlhodobom monogamnom vzťahu relatívne nízky, dvoj až trojpercentný. V prípade, že ide o osoby, ktoré často striedajú sexuálnych partnerov, prostitútky alebo prostitútov či homosexuálnych mužov, výskyt ochorenia narastá na štyri až šesť percent.
Nebezpečenstvo prenosu infekcie vírusom hepatitídy C sexuálnym stykom z infikovaného muža na ženu je asi trikrát vyššie ako naopak. Riziko prenosu pri monogamných heterosexuálnych pároch sa odhaduje na 0,0 - 0,6 percenta ročne. Použitie kondómu riziko minimalizuje. Vírus hepatitídy C sa neprenáša bozkávaním ani objímaním. Najlepším riešením by bolo, ak by partner absolvoval liečbu. V prípade jej úspechu by sa mohol zbaviť vírusu a stať sa neinfekčným.
Aké je riziko prenosu infekcie hepatitídy B z matky s bezpríznakovým nosičstvom na svoje potomstvo? Ako sa postupuje, keď rodí takáto matka?
Riziko prenosu infekcie z matky na dieťa pri bezpríznakovom nosičstve matky sa odhaduje na päť až dvadsať percent v prípade, ak sa neurobia žiadne opatrenia. Pri pôrode takýchto matiek dostáva novorodenec aktívnu aj pasívnu imunizáciu, t. j. má byť zaočkovaný proti hepatitíde B a má dostať aj hyperimúnne sérum proti hepatitíde B (čiže hotové protilátky). Očkovanie novorodencov je na Slovensku povinné u všetkých detí, v prípade HBsAg pozitívnych matiek sa však prvá dávka podáva už v pôrodnici krátko po narodení, na rozdiel od detí neinfikovaných matiek, ktoré sa očkujú až v pediatrických poradniach vo veku jeden mesiac. Týmto postupom klesá riziko prenosu infekcie na minimum.
Zhruba pred dvomi rokmi som si dal tetovanie bez výdatnej dezinfekcie prístroja. Bojím sa nákazy. Ako postupovať?
Tetovanie vykonané nedostatočne sterilnými nástrojmi môže byť zdrojom infekcie vírusmi hepatitídy B aj C. Aj keď to neznamená, že ste sa museli nakaziť, bolo by najlepšie nechať sa vyšetriť, aby ste mali istotu, či sa tak náhodou predsa nestalo. Najvhodnejšie je vyšetriť tzv. pečeňové testy (ALT) a markery vírusových hepatitíd (HBsAg a anti-HCV). Tieto vyšetrenia vám môže zabezpečiť váš praktický lekár alebo aj niektoré špecializované pracovisko na liečbu vírusových hepatitíd. Získate tak jasnú informáciu a zbavíte sa neistoty. V prípade pozitívnych výsledkov je určite potrebné navštíviť niektoré zo spomínaných špecializovaných pracovísk.
Mal som nechránený pohlavný styk a bojím sa, že som sa mohol nakaziť hepatitídou B alebo C. Dal som si urobiť krvné testy na hepatitídu B a C po 109 dňoch od rizikovej situácie. Je to postačujúce alebo mám si testy ešte zopakovať?
Vhodný čas na testovanie, kedy je už možné zachytiť pozitívne testy, je asi 6-8 týždňov po možnej infekcii. Ak sa testy urobia skôr, je vhodné ich zopakovať s odstupom 2 mesiacov. 109 dní, teda takmer 4 mesiace, sú dosť dlhá doba na to, aby sa po prípadnej infekcii ukázali testy ako pozitívne. Ak ste inak zdravý a netrpíte poruchami imunitného systému alebo závažnejšími chorobami, nie je potrebné testy opakovať.
Pri skríningovom vyšetrení po darovaní krvi mi našli zvýšenú hodnotu ALT 1,32 μkat/l. Znamená to podozrenie na hepatitídu? Môžete mi to prosím bližšie vysvetliť, poprípade uviesť aká je normálna hodnota tohto ukazovateľa?
Hodnota ALT je jedným z tzv. pečeňových testov, ktoré hovoria o poškodení pečene. Normálne hodnoty by nemali prekračovať 0,60 až 0,80 μkat/l (normy sa mierne líšia podľa jednotlivých laboratórií). Zvýšené hodnoty ALT naznačujú určité poškodenie pečene, nehovoria však o príčine ani o stupni poškodenia, preto sú potrebné ďalšie vyšetrenia. Miera zvýšenia hodnoty ALT vôbec nesúvisí so závažnosťou ochorenia. Najčastejšími príčinami poškodenia pečene sú vírusové hepatitídy, choroby žlčníka a žlčových ciest (napr. pri kameňoch), užívanie alkoholu alebo liekov a mnohé ďalšie choroby.
Určite je potrebné vylúčiť infekčnú (vírusovú) hepatitídu a zistiť či hodnoty ALT sú zvýšené len prvýkrát resp. jednorázovo (napr. aj pri bežnej viróze), alebo sa jedná o dlhodobé (chronické) poškodenie pečene. Na diagnostiku hepatitídy B a C sa používajú jednoduché a každému lekárovi dostupné sérologické testy (HBsAg a anti-HCV). V prípade ich pozitivity je nevyhnutné navštíviť odborného lekára. Ak sa diagnóza vírusovej hepatitídy nepotvrdí, je potrebné pátrať po inej príčine poškodenia pečene.
Prečo sú najviac ohrození ľudia, ktorí dostali transfúziu krvi pred rokom 1992?
Vírus hepatitídy C bol objavený v roku 1989 a možnosť jeho testovania sa do bežnej zdravotníckej praxe dostala niekedy v priebehu roku 1992. Z toho vyplýva, že aj keď sa kontrola krvných transfúzií vykonávala svedomite, nebolo ani pri najlepšej vôli technicky možné pred týmto obdobím overiť, či daná krvná konzerva je alebo nie je infikovaná vírusom hepatitídy C. Ľudia, ktorí dostali transfúzie pred rokom 1992, mohli byť takýmto spôsobom infikovaní. To však ani zďaleka neznamená, že skutočne aj každý infikovaný bol, záviselo to od konkrétneho darcu krvi.
Kto by mal byť vyšetrený na hepatitídy B a C?
-
všetky osoby so zvýšenými pečeňovými testami (ALT)
-
intravenózni užívatelia drog (aj tí, čo vyskúšali drogu len raz)
-
osoby po podaní krvi, krvných derivátov a po transplantáciách pred rokom 1992 (hepatitída C)
-
osoby s tetovaním, piercingom alebo po akupunktúre robených za nedostatočne sterilných podmienok
-
promiskuitné osoby a sexuálni partneri osôb s hepatitídou B a C
-
ľudia v domácnosti s osobou infikovanou vírusom hepatitídy B alebo C
-
hemofilici, hemodialyzovaní pacienti
-
osoby po kontakte s nakazenou alebo neznámou krvou
Autor článku: časopis Bedeker zdravia