Paracelsus

Paracelsus
Zdroj: bigstockphoto.com

Theophrastus Bombastus von Hohenheim, nazývaný Paracelsus, sa narodil v roku 1493 v Einsiedelne vo švajčiarskom kantone Schwyz ako syn lekára. V roku 1502 sa jeho otec s rodinou presťahoval do Villachu v Korutanoch, kde si otvoril lekársku prax.

Svoje lekárske poslanie odštartoval mladý Theophrastus vo Viedni, kde sa stal bakalárom. Štúdiá dokončil v roku 1516 vo Ferrare. Po promócii sa mladý doktor vydal na cesty, aby získal skúsenosti. Prešiel južné Taliansko, Sicíliu, potom cez Montpellier a Barcelonu do Cartageny a Andalúzie, do Lisabonu a späť do Francúzska. Prešiel škandinávske krajiny a v roku 1520 sa zúčastnil ako  lekár dánskej vojenskej výpravy proti Švédsku. Cez Litvu, Poľsko, Uhorsko, Sedmohradsko sa v roku 1524 vracia Do Villachu. Pokúša sa bez úspechu otvoriť si lekársku prax v Salzburgu. Uteká pred sedliackymi povstaniami a otvára si lekársku prax v Strassburgu.

Čoskoro sa stáva mestským lekárom a profesorom medicíny v Bazileji s právom držať prednášky. V ozname o prednáškach deklaruje, že jeho učenie nevychádza z prekonaných starých autorov, ale z vlastnej skúsenosti. Pre nedorozumenia s fakultou opúšťa aj Bazilej a odchádza do Kolmaru, kde píše svoju prácu o syfi lise. V roku 1530 prichádza do Regensburgu a píše svoje slávne Paragranum, ktoré je koncepčným pojednaním o medicíne.

V nasledujúcich rokoch je opäť na cestách. Bratislavu navštívil 28. septembra 1537 a bol slávnostne uvítaný mestskou radou. V roku 1540 prichádza po druhý raz do Salzburgu. V septembri 1541 píše svoju poslednú vôľu, kde celý svoj majetok odkazuje chudobným ľuďom. 25. septembra 1541 umiera a ten istý deň je pochovaný na cintoríne chudobných.

Paracelsus videl medicínu ako spojenie teoretických vedomostí a praktických znalostí. Veľký význam prikladal skúsenosti, empirickým poznatkom. Podľa neho spočíva medicína na štyroch stĺpoch. Filozofi a spája lekárske myslenie s medicínskymi vedomosťami. Astronómia vysvetľuje patologické procesy organizmu. Alchimia je poznanie biofyzikálnych procesov v organizme. Napokon Physica znamená praktické konanie lekára, lekárske umenie.

Paracelsove medicínske spisy súvisia s jeho sociálnokritickými traktátmi. Paracelsus ako prvý používal vo veľkom rozsahu chemické substancie v liečbe, napríklad chlorid antimonitý, modrú skalicu, zlúčeniny arzénu a bizmútu, chlorid zlata a prípravky, obsahujúce olovo. Vo svojom ponímaní medicíny spája internú medicínu s chirurgiou. V roku 1536 vydáva svoju Veľkú knihu ránhojičstva. Podľa Paracelsa spôsobuje každú chorobu špecifické chorobné semeno, pričom na vzniku choroby sa podieľajú vplyvy vonkajšieho prostredia.

Paracelsus bol významnou osobnosťou lekárskej vedy na rozhraní stredoveku a novoveku. Jeho iatrochemická koncepcia liečby ovplyvnila rozvoj medicíny na ďalšie dve storočia. Jeho predstava, že lekár by mal byť všeobecne vzdelaný človek, chápajúci pacienta v jeho sociálnom prostredí, platí dodnes.

Autor článku: Prof. MUDr. Ladislav Hegyi, DrSc., časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: