Zachovanie biodiverzity prospieva ľudskému zdraviu

Úbytok druhov v ekosystémoch, od mikróbov cez rastliny po živočíchy, neraz spôsobuje pribúdanie buď priamo choroboplodných organizmov alebo takých, ktoré uľahčujú prenos choroboplodných na človeka.

V časopise Nature to v prehľadovom článku zdôraznil jedenásťčlenný americko-britský tím na čele s Feliciou Keesingovou z Bard College v Annandale v štáte New York. Poukázali na kriticky dôležitú spojitosť medzi úsilím lekárov o zachovanie ľudského zdravia a úsilím vedcov a ochranárov o zachovanie prírodného prostredia. Týka sa to aj mimoriadne vážnych chorôb, ako sú lymská borelióza, západonílska horúčka a hantavírusová krvácavá horúčka. "Vieme o špecifických prípadoch, kde pokles biodiverzity zvýšil výskyt choroby. Zistili sme však, že tento vzor je oveľa všeobecnejší: strata biodiverzity zvyčajne zvýši prenos patogénov v širokom rozpätí systémov infekčných chorôb," povedala Felicia Keesingová.

Vzor platí pre rôzne typy patogénov, vírusy, baktérie a huby, a pre mnohé typy hostiteľov, ľudí, iné živočíchy a rastliny. "Keď klinický test určitého lieku ukáže, že funguje, testovanie sa zastaví a liek sprístupní pacientom. Podobne ochranný účinok biodiverzity je už dostatočne zreteľný na to, aby sme zaviedli opatrenia na jej zachovanie," pokračovala Felicia Keesingová. Člen tímu Richard Ostfeld z Cary Institute of Ecosystem Studies v Millbrooku (štát New York) vysvetlil, ako sa veci majú pri lymskej borelióze. Rozdrobovanie lesov vedie k úbytku vačíc opossum. Následne sa rozmnožia myši bielonohé a výsledkom je zvýšenie výskytu kliešťov, prenášajúcich baktérie, ktoré spôsobujú boreliózu.

Dosiaľ sa nevie, prečo druhy najodolnejšie voči vymieraniu podporujú šírenie patogénov a, naopak, prečo mu druhy najohrozenejšie poklesom biodiverzity zabraňujú. Globálna biodiverzita sa od polovice minulého storočia zmenšuje bezprecedentným tempom, ktoré podľa odhadov stokrát až tisíckrát presahuje priemerné tempo v obdobiach pred vznikom ľudskej civilizácie. Vedci sa obávajú, že v ďalšom polstoročí stúpne ešte najmenej tisíckrát. Rozrastajúce sa ľudstvo narazí na mnohé nové patogény. Osobitne sa to týka oblastí klčovania pre získanie ďalšej poľnohospodárskej pôdy a loveckých oblastí.

Člen tímu Andrew Dobson z Princetonskej univerzity (štát New Jersey) samozrejme uznáva, že popri biodiverzite sú dôležité aj zmeny využívania krajiny a rast a správanie obyvateľstva, no upozorňuje: "Keď klesá biodiverzita, no rozširuje sa kontakt ľudí so živočíchmi, máte dokonalý recept na epidémie infekčných chorôb." Vedci požadujú dôkladné monitorovanie oblastí s veľkochovmi zvierat a rýb. "Zníži sa tým pravdepodobnosť preskoku infekčnej choroby z divých zvierat na domáce a následne na ľudí," uzavrela Felicia Keesingová.


Na snímke myš bielonohá (Peromyscus leucopus) je na severovýchode USA hlavným hostiteľom baktérií Borrelia burgdorferi, spôsobujúcich lymskú boreliózu a súčasne kliešťov, ktoré ich prenášajú – kliešte vidno na uchu myši.

Na snímke osiatie pokusných polí v minnesotskom Cedar Creek vysoko rozmanitou zmesou semien znížilo výskyt patogénnych húb na tretinu.
Na snímke osiatie pokusných polí v minnesotskom Cedar Creek vysoko rozmanitou zmesou semien znížilo výskyt patogénnych húb na tretinu.

Zdroje:
Nature z 2. 12. 2010
Komuniké Cary Institute of Ecosystem Studies a National Science Foundation, obe z 1. 12. 2010.

Autor článku: TASR

Dátum zverejnenia: