Príčina vražednosti prasacej chrípky

Príčina vražednosti prasacej chrípky
Zdroj: bigstockphoto.com

Nový výskum potvrdil, že anomálny počet úmrtí inak zdravých mladých ľudí pri pandemickej chrípke H1N1 spôsobila nadmerná reakcia ich vlastného imunitného systému.

V časopise Nature Medicine to oznámil 27-členný argentínsko-americký tím, ktorý viedli Fernando Polack a Guillermina Melendiová z Vanderbiltovej univerzity v Nashville (štát Tennessee). Prvou autorkou článku bola Ana Clara Monsalvová, ich kolegyňa z Nadácie INFANT, čo je výskumný ústav a klinika v Buenos Aires. Pre historické chrípkové pandémie vrátane tzv. prasacej, ktorú spôsobuje vírus H1N1, je typický nečakaný fakt, že zvlášť vážne postihujú inak zdravých ľudí mladšieho a stredného veku. V týchto vekových kategóriách je aj neúmerne veľa smrteľných prípadov. Fernando Pollack a Guillermina Melendiová s kolegami teraz sústredili ďalšie dôkazy, že v pozadí tohto javu je imunitný systém obetí, ktorý na vírus H1N1 reagoval prisilno.

„Zakaždým, keď prepukne pandémia chrípky, zomiera veľký podiel mladších ľudí, alebo ľudí stredného veku. Tieto úmrtia sme vždy vysvetľovali vysokou virulenciou predmetného vírusu respektíve súbežnou bakteriálnou infekciou. Teraz máme vakcíny a antibiotiká, no vidíme, že títo ľudia ďalej zomierajú,“ povedal Fernando Pollack. Jeho tím už skôr uverejnil dôkazy, že prvá imunitná odozva na chrípku, zle vyladená nedokonalou protilátkou, môže viesť k nadmernej reakcii, ktorá má búrlivý a neovládateľný priebeh. Pacienti následne zomierajú na poškodenie pľúc, ktoré spôsobil ich vlastný imunitný systém. Markérom intenzity reakcie je molekula označovaná ako C4d. V pľúcach dospelých ľudí, ktorí v roku 2009 zomreli na pandemickú chrípku H1N1, sa jej vyskytovalo veľké množstvo. To poukazovalo na masívnu aktiváciu tzv. komplementového systému, čo je séria biochemických reakcií, ktoré dopĺňajú činnosť protilátok pri odstraňovaní choroboplodných zárodkov z tela. Sprievodné javy pripomínali otravu krvi.

Podobnú reakciu tím preukázal na vzorkách pľúcneho tkaniva ľudí, ktorí zomreli na vírus hongkonskej pandemickej chrípky v roku 1957. „C4d je súčasťou zápalovej kaskády a hoci je skutočne dobrá v zabíjaní mikróbov pri našej ochrane, robí to takpovediac bitím hlava nehlava, takže dokáže spôsobiť rozsiahle poškodenie tkaniva,“ povedala členka tímu Joyce Johnsonová z Vanderbiltovej univerzity.

„V roku 2009 sme zistili, že starí ľudia mali dobrú imunitu, pretože sa niekedy pred rokom 1957 stretli s veľmi podobným vírusom. Malé deti sa zasa dosiaľ s mnohými vírusmi vôbec nestretli a tak ich imunitný systém zareagoval primerane. Pandémia celou váhou dopadla na mladých dospelých, ktorých imunitný systém bol neefektívne vyladený. Ich telá síce mali vybudovanú obranu proti predchádzajúcim chrípkovým vírusom, ktoré všeobecne vyzerali ako tento, no predsa len neboli dosť podobné,“ doplnil Fernando Polack.

Tím vylúčil alternatívne vysvetlenia, ako tlmenie činnosti interferónov, alebo spustenie zápalovej reakcie označovanej ako tzv. cytokínová búrka. Vážnosť ochorenia dokonca nesúvisela ani s konkrétnym počtom vírusov H1N1 v tele. Jasne sa tiež preukázalo, že vakcína proti H1N1 poskytuje účinnú ochranu. Väčšina úmrtí sa týkala nezaočkovaných pacientov, z toho mnohí ochoreli ešte kým nebola dostupná.

Zdroje: Nature Medicine advance online publication z 5.12.2010; Komuniké Vanderbilt University Medical Center z 5.12.2010

Autor článku: TASR

Dátum zverejnenia: