Samovyšetrenie prsníka nemusí odhaliť skrytý karcinóm

Pravidelné samovyšetrovanie prsníkov síce môže žene zachrániť život, najmä ak po nahmataní hrčky okamžite navštívi lekára, avšak až tretina karcinómov sú malé kalcifikované ložiská, ktoré rukou nedokáže nahmatať ani skúsený lekár. Dokáže ich odhaliť iba mamografické vyšetrenie. Práve skorá a preventívna diagnostika je vďaka najnovším liečebným možnostiam v prípade onkologických ochorení kľúčová. Nádor zachytený a liečený v počiatočnom štádiu dáva šancu na úplné vyzdravenie.

Aj napriek tomu však mamografické vyšetrenie sprevádza v súčasnosti viacero mýtov. Jedným z nich je napríklad tvrdenie, že silný tlak pri vyšetrení môže "spustiť" rakovinové bujnenie. Nie je to však pravdou. Stlačením sa nádorové bunky neaktivujú. Vyšetrenie digitálnym mamografom je veľmi šetrné, práve naopak, oveľa nebezpečnejšie je mamografiu odkladať.

Mýtom je tiež tvrdenie, že ak žena chodí pravidelne na mamografiu, rakovinu nedostane. Existuje tzv. intervalový karcinóm – ide o agresívny typ nádoru, ktorý sa dokáže rozvinúť aj vo veľmi krátkom čase, napríklad v období medzi dvoma indikovanými mamografickými vyšetreniami. Pri "podozrivom náleze" je preto vhodné doplniť mamografické vyšetrenie ultrazvukom alebo magnetickou rezonanciou.

Pravdou je, že niektoré ženy majú pri vyšetrení pocity bolesti. Miera bolesti alebo nepríjemného pocitu pri stlačení je však individuálna. Najviac ju pociťujú ženy s malými prsníkmi. Čím však rádiologická asistentka prsník viac stlačí, tým menej ionizujúceho žiarenia doň prenikne. Pri potrebnej miere stlačenia sa zlepšuje aj kvalita snímky a diagnostická výpovednosť vyšetrenia.

Mamografické vyšetrenie by mali absolvovať ženy vo veku od 40. do 69. roku života každé 2 roky, avšak aj mladšie ženy pri podozrení na zhubný nádor. Taktiež pred plastickou operáciou na vylúčenie skrytého malígneho nádoru prsníka či po operáciách prsníka.

Autor článku: TASR

Dátum zverejnenia: