Dôležitý plač

Dôležitý plač
Zdroj: bigstockphoto.com

Napriek technickému pokroku a všemožným výdobytkom na uľahčenie a obveselenie života máme stále potrebu plakať. Je to nielen najprirodzenejšia „aktivita“ a cesta, ako vyplaviť na povrch svoje emócie, ale aj jav, za ktorým sa skrýva veľa nepoznaného.

Podľa výskumov plačú ženy päťkrát častejšie ako muži a slzy najčastejšie roníme medzi siedmou a desiatou hodinou večer. Ďalší výskum odhalil, že 85 percent žien a 73 percent mužov sa po plači cíti lepšie. Plačeme všetci, bez rozdielu pohlavia a veku. Existuje viacero druhov sĺz, pričom najčastejšie skloňované sú asi tzv. emočné slzy.

Plač u malých detí

Väčšina autorov sa zhoduje, že plač malých detí je volaním o pomoc – dieťa si nevie zabezpečiť svoje základné potreby: jedlo, upokojenie, zníženie intenzity podnetov (napr. ostrého svetla a pod.), ale plačom si vie privolať pomoc (najčastejšie rodičov). V začiatkoch môže častý plač dieťatka konfrontovať rodičov s ich vlastnými nevyriešenými slabými stránkami, lebo provokuje emócie akými sú úzkosť, hnev až agresia. Výskumy ukázali, že na plač dieťaťa reagujeme aj fyziologicky. Zvyšuje sa nám pri ňom krvný tlak aj kožný odpor – z toho dôvodu cítime veľkú úľavu, keď  dieťa prestane plakať. Postupne sa rodičia naučia rozoznávať jednotlivé typy plaču ich potomka a to, čoho sa ním dožaduje, a ich úzkosť poklesne.

Dospelý tak dostáva akúsi lekciu o emóciách. Emócie sú totiž základný prostriedok komunikácie. Sú veľmi kolísavé a premenlivé, ale vždy majú nejakú príčinu, nejaký účel. Odhalením príčiny sa môžeme nepríjemných emócií veľmi rýchlo zbaviť. Pomocou plaču svojho dieťaťa sa tak dospelý môže vrátiť ku svojim emóciám a nanovo im porozumieť. Podľa niektorých autorov je však najvýznamnejšou príčinou plaču osamotenie dieťaťa. Za povšimnutie stoja tendencie tzv. primitívnych národov mať dieťa neustále pri sebe (napr. v šatke), čo dieťaťu zabezpečí stály styk s telom matky, a teda jej neustálu pozornosť. Takéto deti pôsobia pokojnejšie a vyrovnanejšie.

Čo znamená plač u dospelých?

Priemerný dospelý muž plače asi jedenkrát mesačne, žena asi päťkrát, pričom v období pred a počas menštruácie sa  plačlivosť bez zjavnej príčiny, akými sú depresia alebo smútok, zvyšuje až 5-násobne. Slzy vyronené pri pozeraní slzavého filmu, pri ktorom prežívame silné emócie, nielen neustále zvlhčujú rohovku oka, ale navyše obsahujú hormóny prolaktín a adrenokortikotropný hormón. Na mieste je teda domnienka, že telo sa potrebuje zbaviť hormónov vzniknutých nejakou stresovou situáciou – či už negatívnou alebo pozitívnou.

Poznáme aj slzy pri radostnom dojatí. Všeobecne sa plač u dospelých spája s emóciou bezmocnosti – tak ako dieťa plače, keď potrebuje pomoc zvonka, zdá sa, že táto stratégia pretrváva aj u dospelých. Niekedy plačeme od hnevu – v situácii, ktorú nemôžeme zmeniť, ale ktorá nás veľmi hnevá. Podobne plačeme pri smútku zo straty preto, lebo nemôžeme napríklad vrátiť milovaného človeka späť do života. Plačeme, keď si s niečím nevieme poradiť, keď sa nám nedarí, pri prehre.

Plač ako „očistec“

Očistný alebo uvoľňujúci účinok plaču si môžeme pokaziť, keď podľahneme mýtom typu: „nie je dobré plakať dlho“; „plač je prejavom slabosti“. Takisto ako máme tendenciu utíšiť plač dieťaťa, radi by sme pomohli plačúcemu dospelému. Podnety vyvolávajúce plač sú však u dospelých oveľa zložitejšie a často neriešiteľné. Čo je však v našich silách – ostať s plačúcim a snažiť sa ho vypočuť, nemať tendenciu plač čím rýchlejšie zastaviť.

Ak sa nevyplačeme úplne, zostávajúci plač spolu s vyvolávajúcou emóciou v nás niekde ostane a bude nám brániť v plnom emocionálnom prežívaní prítomnosti. Zrejme nevieme poskytnúť riešenie príčiny smútku (a plačúci to často od nás ani nepožaduje), ale samotná chápajúca prítomnosť inej osoby býva postačujúca, aby sa plačúcemu uľavilo a získal tak väčšiu kapacitu na riešenie svojho problému.

Rodisko sĺz

Slzy sú produkované nepatrnými žľazami na spodnej strane očného viečka, stekajú cez nazofrontálny kanál do nosa. Po tvári stekajú preto, lebo ich je veľmi veľa na to, aby boli všetky odvedené cez nosové kanáliky.

Zaujímavá skladba sĺz

Výskumníci rozlišujú tzv. reflexné slzy, ktoré vznikajú napr. pri krájaní cibule. Emocionálne slzy roníme pri pozeraní smutných filmov (pričom zvyčajne plačeme súčasne s plačúcim hrdinom) a sú veľkou záhadou aj pre odborníkov. Emocionálne slzy obsahujú o 21 percent viac proteínov ako reflexné slzy. Zatiaľ nie je známe, presne ktoré proteíny to sú a prečo sú viac nadbytočné. S emocionálnymi slzami zo seba doslova dostávame chemikálie.

Jeden z mála svetových výskumníkov, ktorý sa venuje výskumu sĺz a plaču, biochemik William Frey z Ramsey Medical Centre v Minnesote skúmal zloženie jednotlivých sĺz. Spolu so svojím tímom prišiel napríklad na to, že na dosiahnutie čo najclivejšej atmosféry na produkciu emocionálnych sĺz by mala byť v kine čo najväčšia tma a ľudia by v rámci navodenia maximálnej ilúzie súkromia nemali sedieť pri sebe.

Slzavé hudobné pasáže

Jeden z výskumov odhalil, že medzi najclivejšie hudobné pasáže patria: Beethovenov Fidelio, Pucciniho La Bohéma, najtrúchlivejšou je Rachmaninova Symfónia číslo 2.

Autor článku: PhDr. Elena Tomková, časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: