Aktívne proti rakovine

Aktívne proti rakovine
Zdroj: bigstockphoto.com

Doktor Johannes Coy našiel kľúč k boju proti onkologickým ochoreniam: zásadná zmena výživy odoberie agresívnym rakovinovým bunkám základnú zložku výživy – glukózu. Dôsledné obmedzenie cukru a škrobov v potrave núti „mladé“ rakovinové bunky, aby zastavili produkciu kyseliny mliečnej a preorientovali sa na oxidáciu. Imunitný systém znovu začne plniť svoju funkciu a liečba rakoviny opätovne zaberie... Novinka Aktívne proti rakovine ponúka novodobú liečbu a množstvo overených rád.

Recepty v knihe Aktívne proti rakovine boli vyvinuté výhradne pre pacientov s rakovinou a testované v bežnej klinickej praxi. Vyše 100 receptov na zdravé raňajky, obed i večeru, sladké maškrty, 28-dňový stravovací plán... Kniha plná odporúčaní, podporných opatrení, ako si posilniť telo a ulahodiť svojej duši. Jednoduchý zoznam potravín, ktoré najväčšmi podporujú zdravie.

Doktor Coy odporúča rozhodne menej sacharidov – obmedzte cukor i škrob a naraz jedzte maximálne 40 g sacharidov. Píše o hodnotných bielkovinách, zdravých olejoch, potravinách s obsahom kyseliny mliečnej či fytonutrientoch.

Nová protirakovinová výživa v knihe Aktívne proti rakovine radí, ako možno agresívnym rakovinovým bunkám odobrať zdroj energie a tým zabrániť ich šíreniu. Táto forma stravovania zároveň chráni pred mnohými ochoreniami metabolizmu, napríklad pred cukrovkou, srdcovo-cievnymi ochoreniami a Alzheimerovou chorobou.

Prečítajte si ukážky z knihy Aktívne proti rakovine:

Cukor – základ výživy rakovinových buniek (34)

Isto už dávno viete, že cukor nie je veľmi zdravý. Zubní lekári roky bijú na poplach, že sladká potrava, ale najmä nápoje obsahujúce cukor ničia zubnú sklovinu. Napokon sú základom výživy kyselinotvorných baktérií v ústnej dutine. Ľahko možno pochopiť, že sa treba vyhýbať sladkostiam, aby sme si chránili zuby. Len málokto si však uvedomuje, že cukor nekonzumujeme len formou konzumného cukru. Všetky potraviny s obsahom sacharidov (zemiaky, cestoviny a chlieb) si telo takisto prebuduje na cukor (glukózu); cestoviny obsahujú napríklad až 80 percent sacharidov. Množstvo sacharidov (a teda aj glukózy), ktoré denne skonzumujeme, nielenže vplýva na stav zubov, ale má katastrofálne dôsledky aj na celkovú látkovú premenu.

Nositeľ energie glukóza

Glukóza má v ľudskej látkovej premene ústredný význam, lebo sa môže oxidovať, ale aj rozkladať v anaeróbnych podmienkach, čo je pri získavaní energie veľmi výhodné (pozri aj s. 26). Či bunky využijú ako dodávateľa energie glukózu alebo tuky a ketolátky (vedľajší produkt oxidácie tukov v bunkách pečene pri nízkej hladine cukru v krvi), závisí od ich funkcie v organizme, ako aj od spôsobu výživy.

Cukor – základ výživy rakovinových buniek (35)

Nervové a mozgové bunky napríklad uprednostňujú ako zdroj energie glukózu. Ba nevyhnutne potrebujú určité množstvo glukózy, aby zostali funkčné. Keď prijímate zo stravy veľmi málo glukózy, jej spotreba sa najprv pokryje zásobou glykogénu v pečeni a svaloch (glykogén je zásobná forma glukózy v tele). Až keď je táto zásoba vyčerpaná, látková premena sa preorientuje na úsporný program. Navyše všetky bunky, ktoré nevyhnutne nepotrebujú glukózu, zredukujú jej spotrebu, až ju napokon úplne zastavia. Vzácna glukóza je teraz k dispozícii výlučne pre bunky, ktoré ju nevyhnutne potrebujú. Pritom existuje zoznam určujúci prioritu jednotlivých buniek. Na najvyššom mieste napríklad stoja nervové a mozgové bunky.

Transport glukózy v ľudskom tele

Krv a v nej obsiahnutá glukóza v ľudskom tele spĺňajú funkciu vodnej nádrže (pozri príklad). Bunky potom čerpadlami (transportéry glukózy) odoberajú glukózu z krvi. Na základe tohto dômyselného mechanizmu sa bunky s vyššou prioritou zásobujú aj pri minimálnej hladine glukózy, na rozdiel od nich bunky s nižšou prioritou sú nútené „prepnúť“ na získavanie energie z tukov a z ketolátok.

Cukor - jed i liek

Aby sa všetky bunky trvalo zásobovali životne dôležitým zdrojom energie, glukóza sa krvným obehom šíri do tela. Telo je teda dokonale vybavené na jej nedostatok, ktorý môže nastať v priebehu fázy hladovania.

Príklad
Šírenie glukózy v tele funguje ako zavlažovací systém. Na bočnej strane vodnej nádrže sa nachádza niekoľko otvorov, z ktorých vyteká voda do viacerých kanálov. Zvláštne je, že otvory sa nachádzajú v rozličných výškach.

Predpokladajme, že nádrž je 1 meter vysoká a výpustné otvory sa nachádzajú vo výškach 90, 50 a 10 cm. Keď je nádrž až dohora naplnená vodou, zo všetkých otvorov voda vyteká do zavlažovacích kanálov. Keď hladina vody v nádrži klesne na 80 cm, voda vyteká už iba do kanálov s otvormi pod jej hladinou. Výška otvoru v tom prípade určuje prioritu. Rastliny, ktoré potrebujú málo vody, možno zavlažovať vodným kanálom s prístupovým otvorom ležiacim vo výške 90 cm. „Polievajú“ sa iba vtedy, keď vodná hladina v nádrži vystúpi nad 90 cm. No keď hladina vody klesne, do kanála vôbec netečie voda. Rastliny, ktoré potrebujú veľa vody, sú preto zabezpečené zavlažovacími kanálmi s otvormi osadenými nižšie. Rastliny sa zavlažujú aj vtedy, keby bolo v nádrži veľmi málo vlahy. Zhrnutie princípu: čím je priorita rastliny na polievanie vyššia, tým nižšie je osadený otvor, ktorým do kanála tečie voda.

Diagnóza rakovina - nejde o konečný rozsudok (36)

Na opačný prípad, teda na nadbytok, nie sme na rozdiel od toho vôbec vybavení. Pre bunky je nebezpečné, keď sa po jedle rýchlo a výrazne zvýši hladina cukru a vyplaví sa veľa inzulínu. Tento hormón prispieva k tomu, aby sa cukor z krvi čo najrýchlejšie prečerpal do buniek. Keď sú však zásobárne cukru plné, spôsobuje to bunkám veľký problém – vysoká koncentrácia cukru poškodzuje citlivé bunkové štruktúry. Keďže zásobníky cukru v bunke sú plné, bunka sa čo najrýchlejšie usiluje cukor zužitkovať inou formou. Preto sa zmení na nereaktívnu bezpečnú formu zásoby energie, na tuk.

Príklad
Pri chove husí sa prísne využíva princíp tvorenia tuku prostredníctvom cukru pri produkcii pečene kŕmenej husi. Husi sa pod tlakom opakovane napcháva do žalúdka  množstvo škrobovitých obilnín. Pri trávení sa uvoľňuje glukóza a inzulín, ktorý sa vyplaví z pankreasu, urýchli príjem krvného cukru v tukových bunkách, najmä v pečeni. Glukóza sa tam mení na tuk.
Taký kolobeh nevedomky spúšťa aj veľa ľudí konzumáciou veľkého množstva látok obsahujúcich škrob a cukor. Nesprávne stravovacie návyky pôsobia na hmotnosť a navyše pečeň stukovatie, čo výrazne naruší zdravie a pohodu.

Vyššia hladina krvného cukru a s ňou súvisiace vyplavovanie inzulínu prakticky slúžia na vykŕmenie tukových buniek. Čoraz viac odborníkov na výživu a výskumníkov preto označuje inzulín za výkrmný hormón.

Závisí od dávky

Už na začiatku novoveku slávny lekár Paracelsus (1493 – 1541) zistil, že „všetko je jed a nič nie je bez jedu; či niečo je jed, to závisí od samotnej dávky.“ Nie je to inak ani s cukrom. Na rozdiel od vody a soli, ďalších dvoch životne dôležitých látok, ale vo vysokých dávkach pôsobiacich smrteľne, molekuly cukru navyše majú také chemické vlastnosti, ktoré v súčinnosti s ostatnými molekulami v bunke vedú k nežiaducim reakciám a výrazne poškodzujú bunkovú štruktúru. Cukor má teda dve tváre: slúži ako zdroj energie a východisková látka pre syntézu dôležitých látok; na druhej strane z prebytku glukózy vznikajú riziká, ktoré môžu viesť k závažným poškodeniam buniek a k ťažkým ochoreniam.

Osobitne ohrozené bunky

Niektoré tkanivá a bunky ľudského tela sú vystavené mimoriadnemu riziku, čo súvisí s nadmerne vysokou koncentráciou glukózy. Pritom ide práve o také tkanivá, ktoré sa v núdzovom prípade ako prvé zásobujú glukózou. V súlade s tým dostanú najväčšiu dávku aj pri nadbytku cukru.
Sietnica (retina), nervové bunky (neuróny) a bunky výstelky krvných ciev (endotelové bunky) sú prvé obete trvalo vysokej hladiny cukru. Ak v dlhšom časovom úseku opakovane dochádza k vysokej koncentrácii cukru, spôsobuje to chronické diabetické poškodenia, ako sú retinopatia (poškodenie sietnice v dôsledku cukrovky), nefropatia (poškodenie obličiek), neuropatia (nervové ochorenia z cukrovky) a poškodenie krvných ciev.

Cukor – základ výživy rakovinových buniek (37)

Sústavná konzumácia cukru vedie v najhoršom prípade k slepote, poškodeniam nervov, k amputácii nôh a k srdcovému infarktu.

Hospodárenie s energiou v organizme

Glukóza ako zdroj energie má výhodu dvojakého spôsobu uvoľňovania energie: organizmus ju môže rozkladať v prítomnosti aj v neprítomnosti kyslíka. Napriek tomu v ľudskom tele existujú bunky a tkanivá, ktoré sa dobrovoľne vzdajú glukózy, i keď jej majú k dispozícii dostatok, potrebu energie radšej pokryjú z mastných kyselín a ketolátok. Dôvod spočíva v malej kapacite na uskladnenie glukózy. Zásoba glukózy (glykogén) vystačí na jeden až dva dni a aj to iba vtedy, keď sa takmer nepohybujeme a nepracujeme. Len čo treba podať vrcholový telesný výkon, zásoby sa po asi 30 minútach vyčerpajú. V priebehu tisícročí to nestačilo: keď naši predkovia museli aj pri vyprázdnenej zásobe glykogénu podať plný výkon pri love, v boji či na úteku, dôležité bolo, aby mohli siahnuť po ďalších zdrojoch energie.

Núdzová rezerva – spaľovanie tukov

Po vyprázdnení zásoby glykogénu zostalo na uvoľnenie energie už iba odbúravanie tuku. Kto nemal tukové rezervy, nemohol podať ďalší výkon.

Pri odbúravaní tukových zásob sa uvoľňujú najmä mastné kyseliny. Len nepatrný podiel (1/16) molekúl tuku sa uvoľní ako glycerín. Ten sa zasa môže zmeniť na glukózu a využiť na udržanie vyrovnanej hladiny krvného cukru. Mastné kyseliny má organizmus k dispozícii na oxidáciu alebo vytvorenie ketolátok (acetón, kyselina acetooctová, a s-hydroxymaslová). Posledne spomínané zasa slúžia ako zdroj energie pre mozog a srdcový sval.

Dôležitá informácia

Návrat ku koreňom?

Väčšina svetovej populácie sa v súčasnosti prvý raz v dejinách nestretáva s hladom a nedostatkom, ale s nadbytkom. Každý z nás za to musí zaplatiť účet a vrátiť sa k spôsobu výživy a k životnému štýlu, ktoré nám do vysokého veku zabezpečia zdravie a pohodu.

Ľudské telo sa totiž v priebehu mnohých generácií len veľmi pomaly prispôsobuje zásadným zmenám zloženia stravy. Súčasnými zmenami je telo úplne vyčerpané a reaguje na to príznakmi a chronickými ochoreniami, ktoré sa právom označujú za civilizačné choroby; sú to ochorenia srdcovo-cievne, cukrovka, demencia a, samozrejme, rakovina. No nemajte obavy – za zdravým spôsobom výživy sa netreba vracať do čias dávno minulých, stačí dôsledne zmeniť myslenie. Zároveň sa nemusíte (takmer) ničoho vzdávať a môžete sa stravovať rovnako pestro ako dosiaľ. Neotáľajte, ale vezmite svoje zdravie do vlastných rúk.


Jeme, až ochorieme

Čoraz viac štúdií upozorňuje na priamu súvislosť medzi konzumáciou glukózy a potravín, ktoré obsahujú škrob, a vznikom chorôb. No keďže naša výživa je učebný proces, výrazne ho poznačia modely a pravidlá správania v spoločnosti a rodinnom prostredí a bude sa odovzdávať ďalej. Rodičia prenášajú nezdravé stravovacie návyky na svoje deti, ktoré „dedia“ nielen prípadné existujúce ochorenia či genetickú dispozíciu na rakovinu, ale aj riziko vyvolané modelmi správania a stravovacími záľubami.

Význam výživy

Potraviny uvoľňujúce cukor, ako sú chlieb, cestoviny, zemiaky, ryža a, samozrejme, čistý cukor, teda všetky potraviny, z ktorých sa pri trávení rýchlo uvoľňuje veľa glukózy, už dlhší čas vyvolávajú podozrenie, že prispievajú k vzniku takzvaných civilizačných chorôb ako cukrovka, Alzheimerova choroba a srdcový infarkt. Najnovšie vedecké výskumy ukazujú, že celkom „normálna“ výživa má okrem toho značný vplyv na vznik a rast rakovinových buniek.

Prekliaty nadbytok

Denná ponuka prevyšujúca potrebu cukrov a škrobov, ale aj strach z tukov spôsobujúcich priberanie zahnali veľa ľudí k takému spôsobu stravovania, ktorý už dávno nie je v súlade s ich prirodzenými telesnými potrebami. Cieľom modernej výživy je bez veľkej straty času a s nízkymi nákladmi sa čo najrýchlejšie zasýtiť a zároveň sa tento cieľ má spájať s intenzívnym chuťovým zážitkom. Problém spôsobuje „zastaraný“ genetický a biochemický program našich buniek, ktorý sa ešte neprispôsobil novým potravinám. Veď napokon naše telo je výsledkom dlhého vývoja trvajúceho takmer 2,5 milióna rokov. Keď si toto obrovské množstvo rokov predstavíme ako rad čísel s dĺžkou zodpovedajúcou dĺžke Veľkého čínskeho múra, vývoj za posledných sto rokov by sa na ňom prejavil ako jeden krôčik.

Takto predídete rakovine

Doterajšie stratégie liečby rakoviny pokladajú rakovinové bunky za nebezpečné, a preto ich treba usmrtiť, aby sa pacient úspešne vyliečil. Keďže táto stratégia je zrejme neúspešná, čoraz viac odborníkov z oblasti výskumu rakoviny žiada zmenu v myslení. Títo odborníci pokladajú zdravé a rakovinové bunky za súčasť jedného ekosystému (telo), ktoré si však navzájom konkurujú vo výžive a v zdrojoch. Keď považujeme zdravé bunky za užitočné a rakovinové bunky za škodcov, v liečbe treba postupovať tak, aby sa škodcovia nerozširovali. Vyžaduje si to jednak podniknúť akciu proti škodcom a na druhej strane posilniť užitočné bunky. Škodcov (teda rakovinové bunky) pritom netreba úplne zničiť; stačí ich kontrolovať. Najlepšie to dosiahnete, keď obrovskú spotrebu cukru u rakovinových buniek výrazne obmedzíte a tým zabrzdíte ich rast. Nádorová bunka bez prísunu glukózy nevie „prepnúť“ na trvalé získavanie energie anaeróbnym spôsobom. A tým sa jej zase veľmi skomplikuje situácia, aby sa ubránila imunitnému systému.

Napnite obranný štít

Existuje viacero úrovní, na ktorých môžete pôsobiť proti rakovine. Predovšetkým sa musíte vyhýbať všetkému, čo vedie k mutáciám DNA v zdravých bunkách. Mutácie totiž najprv spúšťajú vznik nádorových a rakovinových buniek. Dôležitým prínosom v boji proti rakovine je preto napríklad vzdať sa fajčenia (aktívneho aj pasívneho). Takisto sa vyhýbajte konzumácii ovocia, zeleniny a listových šalátov, kontaminovaných pesticídmi, a pri mäse dbajte na kvalitu (vhodný chov podľa druhu zvierat).

Posilňujte imunitný systém

Keďže prechod od zdravej bunky cez nádorovú k rakovinovej bunke nie je náhly, ale prebieha postupne, rakovinové bunky nie sú nezraniteľné. Mutácie DNA v bunke vedú k zmenám na povrchu bunkovej membrány. Imunitný systém preto už zvonku zistí, že sa vyskytla porucha, a neželanú bunku zlikviduje. Všetko, čo podporuje obranné reakcie organizmu, zároveň znamená prevenciu rakoviny: dostatok spánku, čo najmenej stresu (najlepšie je, keď si osvojíte niektorú relaxačnú techniku, ako sú joga, čchi-kung alebo svalová relaxácia podľa Jacobsona), pohyb na čerstvom vzduchu, pestrá výživa a pravidelné návštevy sauny.

Vyvarujte sa zápalov

Zápalové ochorenia môžu byť predchodcom rakoviny: chronický zápal pankreasu (pankreatitída) napríklad môže viesť k rakovine pankreasu. Gastritída, ktorú spúšťajú v sliznici žalúdka baktérie (Helicobacter pilori), prispieva k vzniku rakoviny žalúdka. Aj ľudia so zápalovým ochorením čreva (ulcerózna kolitída) majú výrazne zvýšené riziko rakoviny čreva. Prečo je to tak? Nádorové bunky využívajú liečebný proces v tele, keď zápalovými signálmi prilákajú imunitné bunky a zneužijú ich pre svoje ciele. Mimoriadne dôležitá forma týchto imunitných buniek, takzvané makrofágy, produkujú rastové faktory, ktoré nádorové bunky využívajú na zrýchlený rast.

Viac o knihe Aktívne proti rakovine

Autor článku: Vydavateľstvo Ikar

Dátum zverejnenia: