Biologické invázie zaťažia najmä budúce generácie

Prieniky cudzorodých organizmov spôsobené dnešnou globalizáciou obchodu majú bezprostredné dôsledky. Nový výskum však potvrdil, že najvážnejšie sa prejavia až s istým časový odstupom. V časopise Proceedings of the National Academy of Sciences to oznámil šestnásťčlenný medzinárodný tím, ktorý viedli Franz Essl z Rakúskej agentúry pre životné prostredie a Stefan Dullinger z Viedenskej univerzity. Okrem Rakúšanov boli v tíme vedci z Česka, Nemecka, Švajčiarska, Španielska, Talianska a Francúzska. Skúmali okolnosti etablovania sa cudzorodých organizmov z desiatich veľkých skupín biologickej klasifikácie: cievnatých rastlín, machov, húb, vtákov, cicavcov, plazov, obojživelníkov, rýb, suchozemského hmyzu a vodných bezstavovcov. Posudzovali prípady z 28 európskych krajín vrátane Slovenska. Zistili, že historické socioekonomické faktory mali v tomto kontexte dôležitejší vplyv ako súčasné.

Medzi prvým zavedením druhu na novom území a jeho etablovaním a rozšírením sa totiž často existuje pomerne dlhé oneskorenie. Biologické invázie sa proste naplno prejavia až po dlhšom čase. Vedci to označili ako „invázny dlh“. Zohľadnili tri prediktory socioekonomickej činnosti, súvisiace s biologickými inváziami. Po prvé, hustotu obyvateľstva. Po druhé, HDP na jedného obyvateľa. Napokon po tretie, podiel vývozu na HDP, ako mieru intenzity obchodu a otvorenosti ekonomiky. Dosť ich prekvapilo, že súčasnú pestrosť cudzorodých druhov možno lepšie vysvetliť predmetnými socioekonomickými údajmi z roku 1900 ako z roku 2000, aj keď k drvivej väčšine biologických invázií došlo až v druhej polovici 20. storočia. Istou výnimkou sú iba druhy, ktoré sa dokážu šíriť veľmi rýchlo, ako hmyz a vtáky. „Široký druhový i zemepisný záber invázneho dlhu ukazuje, že máme do činenia s viac-menej všeobecným javom,“ povedal Franz Essl. „Táto zotrvačnosť znepokojuje, lebo z nej vyplýva, že súčasná vyššia socioekonomická činnosť pravdepodobne v niekoľkých najbližších desaťročiach povedie k nepretržite rastúcej úrovni záťaže biologickými inváziami, dokonca aj keby sa podarilo obmedziť nové prieniky, napríklad reguláciami medzinárodného obchodu,“ doplnil Stefan Dullinger.

Vedci v článku konštatujú, že „semená budúcich problémov spôsobených biologickými inváziami už boli zasiate“. Situácia sa nevyhnutne zhorší. V súčasnosti sa protiopatrenia zameriavajú na invazívne druhy aktuálne vnímané ako najškodlivejšie. Treba ich však rozšíriť aj na skoré výstrahy a rýchle reakcie, týkajúce sa druhov, ktoré sa už nachádzajú na predmetnom území a predstavujú najväčšiu pravdepodobnú budúcu hrozbu.

Zdroje: Proceedings of the National Academy of Sciences USA Early Edition z 20.12.2010; Komuniké Helmholtz Association of German Research Centres z 20.12.2010

Autor článku: TASR

Dátum zverejnenia: