Nový výskum preukázal, že jednotlivcom s alkoholizmom v rodine hrozí aj obezita, a to najmä ženám. V časopise Archives of General Psychiatry to oznámil šesťčlenný tím, ktorý viedol Richard Grucza z Washingtonovej univerzity v St. Louis.
Vedci zaznamenali, že v ostatných rokoch zosilnela spojitosť medzi výskytom alkoholizmu v rodine a rizikom obezity. V roku 2002 takíto ľudia trpeli obezitou pravdepodobnejšie, ako v roku 1992 – muži i ženy. "Pri výskume závislosti často hľadáme takzvanú krížovú dedičnosť, to znamená, či náchylnosť na jeden stav neprispieva k iným. Krížovo dedičné sú napríklad alkoholizmus a užívanie drog. Tento nový výskum preukazuje krížovú dedičnosť medzi alkoholizmom a obezitou, no vyplýva z neho tiež, čo je veľmi dôležité, že za týmito rizikami sa sčasti skrýva prostredie. Medzi poslednou dekádou minulého a prvou dekádou 21. storočia sa zmenilo prostredie, nie ľudské gény," povedal Grucza.
V nedávnych desaťročiach sa v USA viac ako zdvojnásobil výskyt obezity. Koncom 70. rokov 20. storočia dosahoval 15 percent – v roku 2004 už 33 percent. To znamená obrovskú zdravotnícku a celkovo sociálno-ekonomickú záťaž, keďže obézni ľudia s indexom telesnej hmotnosti nad 30 mávajú častejšie vysoký krvný tlak, cukrovku, srdcové poruchy, porážky a niektoré typy rakoviny.
Spomenutá spojitosť rodinnej histórie alkoholizmu s rizikom obezity sa týka viac žien. Riziko navyše zjavne stúpa. Richard Grucza sa domnieva, že v pozadí sú zmeny stravovania a vyššia dostupnosť potravín, ktoré pôsobia na tie isté oblasti mozgu ako návykové drogy. "Veľa z toho, čo v súčasnosti jeme, obsahuje viac kalórií ako potraviny, ktoré sme jedli v 70. a 80. rokoch minulého storočia, avšak aj také druhy kalórií, konkrétne kombináciu cukru, soli a tuku, ktoré sú príťažlivé pre takzvané centrá odmeňovania v mozgu. Alkohol a drogy pôsobia na tie isté časti mozgu. Preto nás napadlo, že keď sú stimulované rovnaké mozgové štruktúry, nadmerná konzumácia predmetných jedál sa môže častejšie vyskytovať u ľudí s náchylnosťou na drogovú závislosť," vysvetlil Grucza.
S kolegami analyzoval údaje z dvoch veľkých prieskumov alkoholizmu, ktoré sa uskutočnili v rokoch 1991-1992 a 2001-2002 a týkali sa takmer 80.000 ľudí. Ako rizikový markér si všímali najmä rodinnú históriu alkoholizmu. Z prieskumu v rokoch 2001-2002 zistili, že ženy s týmto markérom boli o 49 percent pravdepodobnejšie obézne ako ženy bez neho. Pri mužoch to bolo menej výrazné. Podľa Gruczu sa to dá vysvetliť tak, že niektoré osoby si môžu zameniť jednu závislosť za inú. Keď videli, ako ich blízky príbuzný mal problémy s alkoholom, mohli sa samé vyhýbať pitiu alkoholu, no vysokokalorické jedlá tiež môžu stimulovať centrá odmeňovania a poskytnúť im podobné účinky, aké by zažili s alkoholom.
"Pôsobí ironicky, že ľudia postihnutí alkoholizmom zvyčajne nie sú obézni. Bývajú podvyživení, alebo málo živení, lebo mnohí nahrádzajú príjem jedla alkoholom. Teoreticky by prebytočné kalórie z konzumácie alkoholu mohli prispieť k obezite, no to u týchto osôb nevidíme," komentoval všeobecnú situáciu Grucza. Zdôraznil, že zaznamenanú súvislosť medzi rizikami alkoholizmu a obezity nemožno vysvetliť inými mysliteľnými vplyvmi, napríklad fajčením, samotným pitím alkoholu či demografickými faktormi, ako sú vek a vzdelanie. "Naozaj sa to javí ako zmena prostredia. Zašpekuloval by som si, aj keď to v skutočnosti neviem dokázať, že túto spojitosť priniesla zmena potravinového prostredia. Záplava odbornej literatúry tvrdí, že veľmi chutné jedlá priťahujú ľudí so sklonmi k závislosti. Podľa môjho názoru presne to vidíme v našom výskume," uzavrel Grucza.
Domnieva sa, že výsledky jeho tímu by mali podnietiť širšiu diskusiu medzi výskumníkmi alkoholizmu a drogovej závislosti na jednej strane a výskumníkmi obezity na druhej.
Zdroj: Komuniké Washington University School of Medicine z 30. 12. 2010.
Autor článku: TASR