Aktiváciou evolučne starého mozgového génu sa podarilo vytvoriť myšie samce bez chromozómu Y. Sú však neplodné, neprodukujú spermie.
V časopise Journal of Clinical Investigation to predbežne online oznámil 22-členný medzinárodný tím, ktorý viedol Paul Thomas z Adelaidskej univerzity (Austrália). Prvou autorkou článku bola jeho kolegyňa Edwina Suttonová. Okrem Austrálčanov boli v tíme vedci z Veľkej Británie, USA a Portugalska. Samce cicavcov zvyčajne majú jeden pohlavný chromozóm Y a jeden pohlavný chromozóm X, kým samice dva chromozómy X. V štádiu skorého embrya spúšťa vývoj semenníkov jediný gén na chromozóme Y, označený ako SRY. Nuž a od začiatku utvárania semenníkov je rozhodnuté: aj celý zvyšok embrya sa stáva samcom.
Tím Paula Thomasa však dokázal vytvoriť myšieho samca bez chromozómu Y. Aktivovali pri tom gén SOX3 na chromozóme X. Tento gén hrá významnú úlohu pri vývoji mozgu. Dosiaľ nik netušil, že môže spustiť aj vývojovú dráhu, vedúcu k samcovi.
Okrem toho títo vedci ako prví doložili v prípade niektorých pacientov, trpiacich poruchami pohlavného vývoja, zmeny ľudskej verzie toho istého génu. Konkrétne išlo o mužov s dvoma chromozómami X, označovaných ako muži XX. Podobné poruchy lekári zaznamenávajú približne u jedného zo 4500 narodených bábätiek. Paul Thomas s kolegami už v minulosti predpokladal, že evolučným predchodcom génu SRY je práve gén SOX3. Napokon gén SRY v myšiach pred vyše 20 rokmi objavil práve člen tímu Robin Lovell-Badge z Národného ústavu pre lekársky výskum v Londýne. Umelou aktiváciou SOX3 vo vyvíjajúcich sa myších gonádach (pohlavných žľazách) to teraz dokázali.
Výsledkom boli myšie samce XX s „obráteným pohlavím“. Vyzerali úplne ako samce, mali predmetné reprodukčné štruktúry a správali sa ako samce. Boli však neplodné, keďže nedokázali produkovať spermie. „Aktuálne sa javí ako veľmi pravdepodobné, že genetické zmeny myších samcov a mužov XX, ktoré sme opísali, sa prihodili aj našim skorým cicavčím predkom, čo viedlo k evolúcii nielen génu SRY, ale aj celých chromozómov X a Y. Len si pomyslite, koľko problémov narobil tento jediný malý gén!“, povedal Robin Lovell-Badge.
Zdroj: Komuniké University of Adelaide z 22.12.2010
Autor článku: TASR