Už australopitekom, tvorom spred vzniku ľudského rodu, sa rodili pomerne veľké bábätká, vyžadujúce intenzívnu starostlivosť. Zrejme naozaj boli predľuďmi, z ktorých sa vyvinuli prví praľudia, príslušníci nášho rodu Homo.
V časopise Proceedings of the National Academy of Sciences to predbežne online konštatoval Jeremy DeSilva z Bostonskej univerzity v americkom štáte Massachusetts. Skúmal, kedy sa v pravdepodobnej evolučnej línii, vedúcej k rodu Homo po jej rozchode s líniou, vedúcou k dnešným šimpanzom, objavil ľudský znak: výrazne vyšší pomer hmotností mláďaťa/dieťaťa a samice/matky, než aký je typický pre ľudoopy. Zistil, že najstarší dostatočne dobre známi príslušníci našej línie, ardipitekovia (rod Ardipithecus), ktorí žili pred približne 4,4 miliónmi rokov, ešte mali hodnotu tohto pomeru na úrovni ľudoopov. V prípade neskorších australopitekov (rod Australopithecus) sa už však takmer zdvojnásobila a priblížila k ľudskej.
Podporuje to momentálne síce najpravdepodobnejšiu, avšak stále nie s konečnou platnosťou preukázanú spojitosť medzi tzv. gracílnymi australopitekmi s jemnejšou stavbou kostry, ktorí žili pred štyrmi až 2,5 miliónmi rokov a rodom Homo, ktorý vznikol niekedy v rozmedzí dôb pred 2,5 až 2,3 miliónmi rokov, no definitívne sa vyformoval až asi pred dvoma miliónmi rokov. Pre gorily nížinné (Gorilla gorilla) je typická hodnota spomenutého pomeru asi 0,027, pre šimpanzy učenlivé (Pan troglodytes) asi 0,033, kým pre náš vlastný druh Homo sapiens 0,061. To znamená, že hmotnosť ľudského novorodenca typicky dosahuje asi šesť percent hmotnosti matky. Pri australopitekoch to podľa všetkého bolo vyše päť percent.
Potreba nosiť pomerne ťažké dieťa – pred i po pôrode – sa iste premietla do anatómie, spôsobu rodenia, energetiky, pohybu a sociálneho systému australopitekov, vrátane príspevku otca a ostatných členov rodiny a skupiny k starostlivosti o dieťa. Navyše matky týchto tvorov sotva mohli s takými deťmi tráviť veľa času na stromoch.
Ľudský typ zdieľaného rodičovstva sa tak mohol vyvinúť pred vznikom rodu Homo, oveľa skôr, ako sa dosiaľ myslelo, a nie až paralelne s technologickými pokrokmi človeka vzpriameného (Homo erectus), prvého pračloveka zhruba s našou anatómiou.
Autor článku: TASR