Vlčí bôb prispeje k zdravšej a environmentálnejšej výžive

Vlčí bôb prispeje k zdravšej a environmentálnejšej výžive
Zdroj: bigstockphoto.com

Bielkoviny z vlčieho bôbu ponúkajú zníženie závislosti na živočíšnych produktoch. Vrátane výroby zdravších, no stále chutných klobás.

Oznámil to Peter Eisner z Fraunhoferovho ústavu pre procesné inžinierstvo a baliarenskú technológiu (IVV) v nemeckom Freisingu s kolegami. Svetová spotreba červeného mäsa prudko stúpa. V neposlednom rade následkom expanzie ekonomík veľkých rozvojových krajín, ako sú Čína a Brazília. Od roku 1961 sa táto spotreba zoštvornásobila. Podľa prognóz Organizácie pre potraviny a poľnohospodárstvo (FAO) pri Spojených národoch by sa produkcia mäsa mala do roku 2050 ešte zdvojnásobiť.

Otázkou je, ako to zvládnu už teraz obmedzené kapacity poľnohospodárskej pôdy. Produkcia mäsa je totiž veľmi náročná na výmeru. „Produkcia jedného kilogramu mäsa vyžaduje 7-16 kilogramov zrnovín či sójových bôbov ako krmiva pre hospodárske zvieratá. V USA preto ide na tento účel približne 80 percent úrody zrnovín,„ poznamenal Peter Eisner. V porovnaní s tým vyžaduje pestovanie rastlín ako zdroja potravín podstatne menšiu rozlohu pôdy. Produkcia jedného kilogramu mäsa viaže 40 metrov štvorcových – na tej istej výmere však možno vypestovať 120 kilogramov mrkvy alebo 80 kilogramov jabĺk.

„Rastliny sú zdrojom vysokokvalitných potravín a môžu poskytovať aj suroviny pre technické využitia. Navyše sú zdrojom energie,„ doplnil Peter Eisner. Dôkazom sú slnečnicové semiačka. Dosiaľ slúžili ako zdroj oleja a zvyšok ako nízkokvalitné krmivo pre hospodárske zvieratá. Jeden hektár slnečníc takto pestovateľom vynášal približne 950 euro ročne. No ak by sa spracovávali všetky zložky slnečnicových semiačok a premieňali na vysokokvalitné suroviny pre potravinárstvo, kozmetický a palivový priemysel, hektár by im vynášal približne 1770 euro ročne.

Peter Eisner predviedol „náhražku mlieka„ z bielkovín vlčieho bôbu (lupina mnoholistá, Lupinus polyphyllus) použiteľnú napríklad pri výrobe zmrzliny a syra. Neobsahuje laktózu ani cholesterol, naopak je v nej veľa polynenasýtených mastných kyselín a má neutrálnu chuť. Semená vlčieho bôbu sú tiež základom nového rastlinného bielkovinového extraktu, ktorý má podobné vlastnosti ako tuk. Vyvinula ho Daniela Sussmannová z IVV. Špeciálnou výrobnou metódou z nich získava krémovitú vysokoviskóznu bielkovinovú suspenziu. „Mikroskopická štruktúra tohto výrobku pripomína tukové častice v klobásovom mäse, takže ho môžete použiť na nízkotučné klobásy, ktoré chutia rovnako dobre ako originálne,„ povedala Daniela Sussmannová. Skúšala tiež, či pridaním bielkovín z vlčieho bôbu možno zlepšiť chuť existujúcich nízkotučných pečeňoviek – stačil na to 10-percentný podiel.

To má obrovský význam z hľadiska zdravej výživy. Klobásové výrobky patria k potravinám s najvyšším obsahom tuku. Priemerný Nemec ich zje 31 kilogramov ročne, čo prispieva k epidémii obezity a kardiovaskulárnych chorôb. Náhrada čo len časti tohto tuku rastlinnými bielkovinami by prospela všetkým zúčastneným. Spotrebiteľ by jedol zdravšie, pestovateľovi by to prinieslo lepší príjem a životné prostredie by získalo znížením nárokov na pôdu. Semená vlčieho bôbu, pravdaže, treba dôkladne spracovať, aby sa do potravín nedostali nebezpečné alkaloidy a alergény – lupina mnoholistá je totiž jedovatá.

Zdroj: Komuniké Fraunhofer-Gesellschaft z 3.1.2011

Autor článku: TASR

Dátum zverejnenia: