Bolesti pätovej kosti (kalkaneodýnia) sa objavujú zhruba od 8. roku do neskorého veku, spravidla však v strednom veku. Zhoršujú sa pri chôdzi a nie sú zapríčinené úrazom. Môžu byť spôsobené radou príčin (zápalové, metabolické, neurogénne, útlakové, degeneratívne) a prejavujú sa na rôznych miestach päty.
Kým u detí a tínedžerov vznikajú spontánne zväčša v súvislosti s rastom vývojom spojivového tkaniva, v dospelom veku sa s nimi stretávame častejšie na podklade degeneratívnych zmien. Z nich sa tzv. ostroha pätnej kosti vyskytuje až u 15 percent dospelej populácie. Ide o ochorenie charakterizované ukladaním vápenatých solí do oblasti pätnej kosti a následnou formáciou výrastkov (tzv. trakčných osteofytov) v mieste úponu svalov nožnej klenby, na podklade ich chronického preťaženia.
Predisponovanými skupinami sú preto osoby pracujúce v stoji, obézni, ľudia trpiaci deformitami klenby nohy. Incidencia tiež priamoúmerne narastá s vekom, pričom úlohu zohrávajú i dedičné faktory. Ako rizikové môžeme označiť aj druhy športov, kde sú časté doskoky.
Diagnostika a liečba
Diagnóza sa určí na podklade subjektívnych ťažkostí pacienta, klinického vyšetrenia a RTG nálezu. Ostroha môže byť dlho klinicky „nemá“, tzn. röntgenologicky prítomná, pacient je však bez akýchkoľvek subjektívnych ťažkostí (diagnostikovaná býva ako vedľajší nález pri vyšetrovaní iných bolestivých stavov).
Aktivovať sa môže dlhšou chôdzou hlavne po tvrdom teréne, nevhodnou obuvou, nesprávnym dostúpením, nárazom na plosku päty (s možným odlomením). Pichavá i tupá, zväčša presne lokalizovaná bolesť rozličnej intenzity, je spôsobená iritáciou a následným zápalom v mieste výrastku.
V iniciálnych štádiách je prítomná hlavne na začiatku chôdze, po „rozchodení“ čiastočne alebo úplne ustúpi, jej intenzita sa opäť zvýši v pokoji – tzv. pozáťažová bolesť.
V rozvinutom štádiu bývajú bolesti kontinuálne, bez zmiernenia dokonca i v pokoji. Inokedy sú uvedené symptómy prítomné bez röntgenologického korelátu, bolesť päty býva difúznejšia, vtedy hovoríme o tzv. plantárnej fasciitíde, ktorej prognóza je vzhľadom na absenciu výrastkov priaznivejšia.
Liečba oboch týchto stavov je prevažne konzervatívna, spočíva v prvom rade v mechanickom odľahčení bolestivého miesta päty. Používajú sa špeciálne, najlepšie individuálne zhotovené ortopedické vložky s podložením pozdĺžnej klenby na rovnomerné rozloženie váhy tela a odľahčením v oblasti piat. Obuv s antistresovou úpravou či odpruženie päty gélovými podpätenkami prinášajú tiež výraznú úľavu.
Súčasťou komplexnej liečby je aj rehabilitácia vo forme fyzikálnej analgeticko – antiflogistickej (protizápalovej) terapie, obľúbeným sa stal laser. V prípade pretrvávania ťažkostí môže byť odborným lekárom jednorazovo i opakovane prevedený obstrek bolestivého miesta malým množstvom kortikoidu a lokálneho anestetika, ordinujú sa i celkovo (perorálne) protizápalové lieky.
Lokálna aplikácia antiflogistických mastí a gélov je prakticky bez efektu vzhľadom k značnej hrúbke kože na päte a tým malej penetračnej schopnosti liečiva do okolitých mäkkých tkanív. V obzvlášť bolestivých a závažných stavoch prichádza do úvahy aj analgetická (protibolestivá) röntgenová terapia, ktorá však musí byť indikovaná veľmi uvážlivo pre obmedzený počet opakovaní s možnými nežiaducimi účinkami, častejšie ju volíme u osôb vyšších vekových skupín.
Operačné riešenie spočíva v resekcii (znesení) ostrohy, v praxi je však málo používané pre sporné pooperačné výsledky.
Ostroha pätnej kosti je ochorením, ktoré môže v dospelom veku postihnúť kohokoľvek z nás. Sprievodné bolesti pri ňom bývajú aj také intenzívne, že limitujú až znemožňujú chôdzu, čím závažne ovplyvňujú kvalitu života.
Riziko vzniku tohto degeneratívneho ochorenia môžeme znížiť eliminovaním predispozičných faktorov – udržiavaním optimálnej telesnej hmotnosti, vhodnou pohodlnou obuvou na bežné nosenie i šport, vylúčením chôdze naboso po tvrdom povrchu a ortopedickoprotetickým riešením deformít nohy. Včasná návšteva špecialistu, ortopéda – podológa, môže tiež zabrániť rozvinutiu príznakov a progresii ochorenia s dlhoročne priaznivou prognózou.
Autor článku: MUDr. Tatiana Francová, časopis Bedeker zdravia