Alergia

Alergia
Zdroj: bigstockphoto.com

Termín alergia je odvodený z gréčtiny – allo ergos, čiže inak reagovať. Termín atopia je z gréckeho slova atopos – netypický, nezvyčajný. Anafylaxia je tiež z gréčtiny ana = proti, phylaxis = ochrana.   Alergia, precitlivenosť, atopia a anafylaxia

Termín „alergia“ sa všeobecne používa ako nadradený všetkým druhom precitlivenosti – hypersenzitivity, s ktorou sa takmer stotožňuje. Vyjadruje v podstate zmenenú imunitnú reakciu niektorých ľudí voči antigénom – alergénom. V ostatných rokoch sa však pod termínom „alergia“ ukrývajú aj rôzne neočakávané reakcie organizmu, ktoré sú nezávislé od mechanizmu vlastnej alergickej reakcie. Totiž reakcie, ktoré nie sú sprostredkované imunitnými mechanizmami, sa nemôžu nazvať alergickými ale len hypersenzitívnymi.

Hypersenzitívnosť

Tento termín je všeobecnejší ako alergia. Považuje sa za súhrn všetkých reakcií precitlivenosti. Definuje sa ako objektívne opakujúce sa prejavy po expozícii určitého definovaného stimulu v dávke, ktorú zdraví jedinci tolerujú. Reprodukovateľnosť sa dá zistiť z anamnestických údajov pacienta a z vyšetrení, čo znamená, že sa dá jednoznačne určiť súvislosť medzi symptómami a faktormi vonkajšieho prostredia, ktorým postihnutý pripisuje svoje ťažkosti.

Alergia je hypersenzitívna reakcia vyvolaná imunologickými mechanizmami. Môže byť sprostred  kovaná protilátkami alebo bunkami imunitného systému. To znamená, že postihnutý pri styku s antigénom – alergénom reaguje ináč ako zdravý jedinec. Alergia je najčastejšie sprostredkovaná protilátkami IgE (klasická reakcia), alebo protilátkami IgG ( v minulosti dobre známa sérová choroba - III. typ reakcie podľa Coomba a Gela).

Pri niektorých alergických reakciách sa môžu uplatniť protilátky viacerých tried (IgG a IgE). Alergia sprostredkovaná senzibilizovanými T lymfocytmi (IV. Typ alergickej reakcie) je známa ako v praxi ako kontaktná dermatitída alebo niektoré profesionálne pľúcne formy alergií. Niektorí autori odporúčajú deliť alergie na alergie sprostredkované IgE protilátkami, na alergie sprostredkované inými triedami protilátok a alergie sprostredkované T lymfocytmi.

Atopia sa ako termín rezervuje pre taký typ alergie – hypersenzitivity, ktorá vzniká u ľudí spontánne, s genetickou predispozíciou a je sprostredkovaná protilátkami typu IgE. Nie je však raritou výskyt atopika v rodine bez atopickej anamnézy. Túto skutočnosť zohľadňuje aj nová nomenklatúra, podľa ktorej je atopia individuálna alebo familiárne sa vyskytujúca tendencia produkovať IgE protilátky ako odpoveď na malé dávky alergénov. Atopia však má vyjadrovať predovšetkým predispozíciu, nie už klinické prejavy choroby. Tento pojem sa má používať len vtedy, ak sa dokážu špecifi cké IgE-protilátky alebo pozitívny prick test (kožný test).

Dnes ani samotný pozitívny test nestačí na to, aby sa jedincovi prisúdilo označenie atopika, ale musia byť prítomné aj klinické príznaky – prejavy. Atopia teda neznamená konkrétnu chorobu, ale schopnosť organizmu reagovať na antigény prevažne Th2 lymfocytovú odpoveď s následnou tvorbou IgE-protilátok. Táto schopnosť sa dedí. Prejavy atopie sú u každého jedinca iné, pretože atopia je dedičná a môže byť spôsobená zmenou – poruchou viacerých génov.

Charakteristické črty atopikov sú:

  • tvorba špecifických IgE-protilátok, ktoré možno dokázať kožným prick testom alebo vyšetrením zo séra.
  • zvýšenie celkovej koncentrácie IgE
  • eozinofília v krvi či v sekrétoch
  • hyperreaktivita slizníc (spojivky, nosová, priedušková sliznica a iné).

Anafylaxia je systémová alergická alebo nealergická reakcia, v ktorej hlavnú úlohu hrajú bunky mastocyty. Po prudkej systémovej degranulácii mastocytov po stimulujúcej látke sa do extracelulárneho priestoru a do cirkulácie dostáva veľké množstvo bioaktívnej látky histamínu a ďalších vazoaktívnych a bronchokonstrikčných látok s následnými šokovými prejavmi.

Anafylaxia môže byť alergická (sprostredkovaná protilátkami), alebo nealergická (nie je sprostredkovaná imunologickými mechanizmami). V súčasnosti sa anafylaxia definuje ako ťažká, systémová/ generalizovaná hypersenzitívna reakcia ohrozujúca život.

Reakcia je zvyčajne veľmi rýchla, začína sa svrbením pier, hrdla, vzápätí sa vyskytne žihľavka a veľmi rýchlo nastupuje multiorgánová reakcia s vazodilatáciou (červeň v tvári), zvýšenou permeabilitou ciev, s bronchiálnou obštrukciou (dýchavičnosť), hypotenziou až šokom. Rýchla a adekvátna odborná pomoc je nevyhnutná. Alergén je antigén proteínového alebo glykoproteínového charakteru, ktorý vyvoláva alergickú precitlivenosť sprostredkovanú protilátkami IgE.

Alergické choroby – choroby z precitlivenosti

Dedičná predispozícia atopie je dokázaná. Je viacero génov, ktoré sú zodpovedné za vývin alergie. Atopické gény existujú od dávna. Pre vznik alergie je rozhodujúca súhra vrodenej vlastnosti a konkrétnych ekologických podmienok, v ktorých sa jedinec vyvíja (od počatia, t.j. už od včasného prenatálneho obdobia). Kritickým obdobím sú prvé týždne – mesiace po narodení dieťaťa, konkrétne antigénová stimulácia, s ktorou sa imunitný systém novorodenca stretáva.

Túto stimuláciu ovplyvňuje viac faktorov, medzi ktoré patrí dojčenie, prítomnosť inhalačných a potravinových alergénov, fajčenie, polutanty v ovzduší, výskyt chemických látok a iné. Klinické prejavy alergie vznikajú až po opätovnom kontakte s alergénom, pri ktorom sa po naviazaní alergénu na homocytotropné špecifi cké IgE-protilátky začína degranulácia mastocytov a bazofi lov (bunky imunitného systému, ktoré uvoľňujú z granúl bioaktívnu látku histamín). Zatiaľ sa nevie, prečo sa u konkrétneho jedinca vyvinie určitý symptóm alergie. Nevie sa ani prečo sa u jedného alergika vyvinú príznaky už v prvom roku života, kým u iného až v dospelom veku. Alergické choroby najčastejšie postihujú horné a dolné dýchacie cesty (Pollinosis, Asthma bronchiale) a kožu (Dermatitis atopica).

„Naj“ o alergiách:

  • najznámejším alergickým ochorením je astma
  • najčastejším alergickým  ochorením je sezónna peľová nádcha
  • najúpornejšia je chronická žihľavka
  • najzávažnejšou alergickou reakciou je anafylaktický šok, ktorý sa môže skončiť smrťou

Senná nádcha – polinóza

Alergia je prehnaná, neprimeraná reakcia organizmu na látky, s ktorými sa väčšina z nás stretáva vo svojom prostredí. V prípade peľových alergikov ide o alergiu na pele. Zaužívaný je názov ,,senná nádcha“, hoci nejde o alergiu na seno ale na peľové zrnká. Správne sa polinóza nazýva „sezónna alergická nádcha“, „peľová nádcha“ alebo najvýstižnejšie „sezónna peľová alergia“. Príčinou peľovej alergie sú najčastejšie pele rastlín, ktoré roznáša vietor.

Prenášajú sa aj na veľké vzdialenosti a aj preto sa môže stať, že niektorí ľudia reagujú alergicky na pele rastlín, ktoré sa nenachádzajú v ich bezprostrednej blízkosti. Iné pele roznáša hmyz, tie však obyčajne uvoľňujú v malých množstvách sladko voňajúce rastliny s nápadne sfarbenými kvetmi, ich množstvo je malé a šíria sa len na malé vzdialenosti. Medzi nimi môžu byť trávy, dreviny alebo byliny. Aj podľa toho sa peľová sezóna rozdeľuje na tri obdobia. V jarnom období sa vo vzduchu vyskytuje predovšetkým peľ drevín, resp. stromov.

Pele stromov sú ťažšie, necestujú tak ďaleko ako napríklad pele tráv a v čase kvitnutia je jednoduchšie vyhnúť sa im. Peľový vrchol tráv zas nastáva približne medzi 15. májom a 15. júlom. V jesennom období sú hlavnými alergénmi pele bylín, respektíve burín, najmä paliny a v poslednom čase aj ambrózie. Medzi najmladšie a najagresívnejšie peľové alergie na našom území patrí alergia na pele ambrózie, ktorá spôsobuje problémy najmä starším ľuďom.

Táto burina sa rýchlo rozširuje aj v našich končinách a jediná rastlina dokáže v priebehu sezóny vyprodukovať milióny peľových zŕn. Predpokladá sa, že jednu z najvyšších koncentrácií ambrózie na svete má susedné Maďarsko. Príznaky peľovej alergie do veľkej miery ovplyvňuje počasie. Horúce, suché počasie napomáha šírenie peľov rovnako  ako vietor. Jedinou úľavou, ktorú môžu trpiaci peľoví alergici pocítiť počas sezóny, je obdobie, keď sa výrazne zvýši vlhkosť vzduchu.

Pele

Pele sú vlastne samčie semienka rastlín. Peľové zrná sú veľmi malé, zrakom ich nevidno. Obsahujú alergizujúce bielkoviny. Peľové zrná tzv. vetroopelivých rastlín, ktoré sa nachádzajú v ovzduší a vzdušné prúdy ich dokážu prenášať na pomerne veľké vzdialenosti. Po lieske a jelši sa postupne v ovzduší vyskytujú vŕba, topoľ a breza. Najhorším obdobím pre peľových alergikov je suchý, slnečný a vetristý deň. Alergickú reakciu v prípade polinózy, čiže sennej nádchy, spôsobuje kontakt peľového zrna so sliznicou pacienta.

Vznikajú typické prejavy tejto diagnózy: vodový výtok z nosa, kýchanie, opuch nosovej sliznice, svrbenie hrdla, podnebia i očí, niekedy aj slzenie, opuch mihalníc, bolesť za očami, zvýšená únava. ,,Asi tretina alergikov na pele trpí aj tzv. orálnym alergickým syndrómom. Prejavuje sa pálením a svrbením pier a sliznice úst a vzniká po zjedení určitých druhov ovocia a zeleniny. Peľoví alergici by si preto mali dať pozor na možnosť skríženej alergickej reakcie s niektorými potravinami. Typická je napríklad neprimeraná reakcia ,,brezového alergika“ na jablká či hrušky alebo ,,palinového“ na zeler a petržlen.

Rastliny, ktoré môžu byť príčinou peľovej alergie

Dreviny: lieska, topoľ, vŕba, dub, jelša, jaseň, breza, lipa

Trávy a obilniny: reznačka, timotejka, mätonoh, raž, lipnica, ovsík, kukurica, psiarka

Byliny: palina, ambrózia, skorocel, rumanček, zlatobyľ

Autor článku: Mária Šustrová, časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: