Toxokaróza

Toxokaróza
Zdroj: bigstockphoto.com

Toxokaróza je parazitárne ochorenie psov a mačiek prenosné na človeka. Výskyt ochorenia v súčasnosti pozoruhodne narastá, a to so stúpajúcim trendom výskytu psov v domácnostiach.

Ľudské prejavy ochorenia

U ľudí sa ochorenie klinicky prejavuje postihnutím rôznych orgánov a v očnej forme (tzv. larva migrans ocularis). Larva migrans visceralis sa vyskytuje najmä u detí predškolského veku. Je to pochopiteľné, pretože deti sa hrávajú v piesku a v sypkej pôde, ktoré sú častým a obľúbeným miestom pre mačky a psov. Očnou formou sú postihnuté skôr staršie deti a dospelé osoby. Samica červa vylúči do čreva hostiteľa denne až 200 tisíc vajíčok. Čerstvo vylúčené vajíčka majú hrubé obaly. V pôde môže larva prežívať až dva roky.

Biologický cyklus

Definitívni hostitelia – pes a psovité šelmy sa môže infikovať alimentárno-orálnou cestou z vonkajšieho prostredia. Infekčné larvy uvoľnené z vajíčok prenikajú z čreva do krvného obehu. Krvným obehom sa dostanú do pečene a pľúc, odtiaľ sa vracajú do čreva, kde pohlavne dospievajú. Šteňatá sa môžu liahnuť už nakazené alebo sa môžu larvami nakaziť z mlieka suky pri cicaní. Larvy Toxocara cati u mačiek prekonávajú rovnaký cyklus ako u psov, ale nie sú schopné prejsť cez placentu a nakaziť plod. V príležitostnom hostiteľovi, ktorým môže byť aj človek, prebieha neúplný vývojový cyklus. Uvoľnené larvy z vajíčok migrujú do rôznych tkanív, kde sa opúzdrujú. V ďalšom vývoji, ktorý sa ako u definitívneho hostiteľa končí dospelým červom, nepokračujú. V diagnostike sa kladie dôraz najmä na klinický obraz podopretý laboratórnymi testami, najmä ELISA.

Prenos ochorenia na človeka

Nákaze sú najčastejšie vystavené deti hrajúce sa na ihriskách, pieskoviskách ako aj deti so zlozvykom koprofágie (jedenie výkalov), alebo geofágie (jedenie hliny). Človek sa nakazí zjedením zrelých vajíčok obsahujúcich infekčné larvy, ktoré sa v žalúdku z vajíčok uvoľňujú. Krvnou cestou sa larvy dostávajú do pľúc a do rôznych orgánov, vrátane pečene, srdca, mozgu, svalov a oka, ktoré býva vo veľkej miere ťažko a nezvratne postihnuté (až oslepnutie). Významným zdrojom nákazy je aj pôda v rodinných záhradkách, ktorá býva kontaminovaná fekáliami psov a mačiek obsahujúcimi vajíčka toxokár. K nákaze dochádza aj konzumáciou zrelých infekčných vajíčok prostredníctvom nedostatočne očistenej zeleniny, alebo nedostatočne tepelne spracovaným mäsom infikovaných hospodárskych zvierat, ako aj pri manipulácií s výkalmi zvierat bez hygienickej ochrany.

Všeobecná prevencia spočíva:

  • v pravidelnom odčervovaní psov a mačiek
  • v maximálnom dodržiavaní hygienických pravidiel pri kontakte s cudzími zvieratami, odstraňovaní výkalov psov a mačiek
  • v dodržiavaní hygienických pravidiel
  • v dôkladnom umývaní zeleniny a ovocia
  • v dostatočnej tepelnej úprave potravín

Vo vzťahu k doma chovaným psom a mačkám:

  • ochrana zdravia pri manipulácii s fekáliami
  • pravidelné čistenie a dezinfekcia chovného prostredia
  • upevňovanie hygienických návykov u detí od útleho veku

Terapia

Nakoľko je liečbe zdĺhavá, terapia odstráni z tela larvy, ale zmeny na tkanivách orgánov sú nezvratné. Je skutočne lepšie nákaze predchádzať. Dôležité je oplotenie detských ihrísk a zeleninových záhrad, zabránenie geofágie a pod.

Odhaľte príznaky toxokorózy

Toxokaróza sa najčastejšie prejavuje: bolesťami brucha, hlavy, kašľom, preto sa skutočná príčina dá len ťažko odhaliť. Táto forma nemáva vážnejšie dôsledky. Pri masívnej infekcii vajíčkami, ktorá však býva veľmi zriedkavá, vypukne horúčka, chorý je unavený, nechutí mu jesť, môže vracať, mať hnačky, bolesti brucha a svalov, pociťovať celkovú nevoľnosť. V druhej fáze sa objavujú kožné vyrážky, začne sa sípavý kašeľ a astmatické problémy, zväčšia sa lymfatické uzliny. Vážne dôsledky môže mať postihnutie srdca a mozgu (hrozí poškodenie). Celkom výnimočne choroba pacienta usmrtí. U detí prebieha často v stredne ťažkej a ťažkej forme s orgánovým postihnutím (pritom práve deti vo veku do 4 rokoch bývajú najčastejšie nakazené), dospelí zvládajú infekcie lepšie.

Autor článku: MVDr. Vlastimil Laciak, PhD., časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: