Nebojte sa prechodu – buďte naň pripravené

Nebojte sa prechodu – buďte naň pripravené
Zdroj: bigstockphoto.com

Okolo 50. roku života dochádza k spomaleniu produkcie hormónov vo vaječníkoch. Tento proces trvá až niekoľko rokov a delí sa na rôzne fázy.

Na začiatku sa objavujú nepravidelnosti menštruačného krvácania a vegetatívne symptómy (typické návaly tepla, búšenie srdca, zmeny nálad a zvýšená nervozita). Následne prichádza ku konečnému zastaveniu krvácania a k organickým zmenám (vplyvom nedostatku estrogénu), ktoré v prvom rade postihujú sliznicu genitálií. Ďalšími následkami hormonálnej zmeny sú hlavne osteoporóza a zvýšenie krvného tlaku. Až dve tretiny žien sa sťažuje na ťažkosti v prechode, u jednej tretiny je potrebná hormonálna terapia.

Čo je klimaktérium?

Klimaktérium predstavuje celú prechodovú fázu od ešte plnej pohlavnej zrelosti až do senia ženy, to znamená dobu medzi 45. a 60. rokom života. Pod menopauzou rozumieme posledné menštruačné krvácanie riadené vaječníkmi. Vek ženy v menopauze sa v priemere pohybuje okolo 50. roku života. Ako perimenopauza sa označuje doba 2 roky pred a po menopauze. Časový úsek cca 4 – 5 rokov predtým sa označuje ako „premenopauza“. Doba jedného roku po tomto termíne sa označuje ako  „postmenopauza“. Obidve tieto fázy trvajú viacero rokov, takže klimaktérium by mohlo v priemere trvať viac ako cca 10 rokov. Po klimaktériu nasleduje senium. V týchto rôznych prechodových fázach môže dôjsť k rôznym klimakterickým ťažkostiam, ktoré sa zahŕňajú pod pojem „klimakterický syndróm“.

Aké sú príčiny?

Oba vaječníky obsahujú pri narodení asi 1 milión vajíčok, ktoré sa až do menopazy „spotrebujú“ na asi 99 percent. Po menopauze vaječníky obsahujú už len 5 000 – 10 000 folikulov. Pretože ováriá už nemajú žiadne reakcieschopné folikuly, a tým strácajú aj schopnosť tvorby hormónov, tvorba estrogénov čoraz viac ustáva. Súčasne dochádza k zmenenej produkcii hormónov aj v centrálnom riadení mozgu pomocou hypotalamu (časť medzimozgu) a hypofýzy (mozgový podvesok). Na rozdiel od klesajúcej tvorby estrogénov sa viac vylučuje hormón gonadotropín. U niektorých žien sa objavuje viac alebo menej sa prejavujúce zvýšenie funkcie štítnej žľazy a kôry nadobličiek. Organické zmeny v klimaktériu postihujú hlavne cieľové orgány estrogénov, špeciálne maternicu, vagínu, vulvu a prsníkové žľazy. Tie „zažívajú“ rastúcu regresiu, okrem iného aj kvôli zníženému prekrveniu. Okrem toho sa vyskytujú aj takzvané vegetatívne zmeny, čiže zmeny v oblasti nervového systému. Vegetatívny syndróm je určovaný zvýšenou dráždivosťou nervového systému urýchľujúceho krvný obeh a očividne je vyvolávaný výpadkom tvorby estrogénov. Estrogény majú brzdiaci vplyv na vegetatívny nervový systém.

Najčastejšie prejavy?

Premenopauza sa zvyčajne ohlasuje poruchami cyklu. Za charakteristickú anomáliu pri menštruačnom krvácaní sa považuje „klimakterické dlhodobé menštruačné krvácanie“, ktoré sa zakladá na už opísaných hormonálnych výkyvoch. Krvácanie môže byť v menopauze vyvolávané aj nedostatkom estrogénov. Tkanivá sa môžu zmršťovať, a tým sa stávajú náchylnejšími na infekcie. Pri nadmerne zvýšenej regresii sa vyvíja silné zmrštenie pošvy so zápalovými zmenami. Atrofia tkaniva môže spôsobiť takmer úplné zmiznutie malých a veľkých pyskov ohanbia, sprevádzané bolestivým svrbením zapríčineným zmenenou flórou v pošve. V klimaktériu sa objavujú artrózy, hlavne osteoporóza, chronické bolesti v chrbte, ako aj v rukách a v nohách. Počas senia sa môže objaviť zmenšovanie spojené s tvorbou hrbu. Od menopauzy sa znižuje obsah minerálov kostry o asi 15 percent za dekádu. U mužov je táto hodnota asi 4 percentá. Pri vnútornej akceptácii môže klimaktérium prebiehať aj bez ťažkostí, alebo len s minimálnymi psychickými a telesnými obmedzeniami. Viacero žien však prechod viac alebo menej intenzívne pociťuje ako krízu identity, stratu prestíže, narcistické poníženie a konečnú rozlúčku s mladosťou.  Ako typická kríza prechodu sa opisuje takzvaná „panika z premeškania termínu“. Je to strach, že so zaniknutím funkcie ovárií sa zníži alebo stratí sexuálna orientovanosť, čo sa súčasne hodnotí ako začiatok starnutia. Žena môže mať obavu, že trpí na život ohrozujúce telesné ochorenie, časté sú depresie. Ženy s klimakterickým syndrómom majú často problémy v manželstve, rodine alebo v zamestnaní.

Zisťovanie diagnózy?

Ku gynekologickému vyšetreniu patrí vyšetrenie oblasti genitálií, palpačný (prstami) nález, ako aj cytologické vyšetrenie vaginálneho tkaniva. Pomocou krvného vyšetrenia sa dajú zistiť ženské pohlavné hormóny ako estradiol, estrón a folikulostimulačný hormón. Hormonálna liečba klimakterického menštruačného krvácania sa obmedzuje na tie pacientky, u ktorých sa s absolútnou istotou vylúčili organické príčiny krvácania, hlavne rakovina ženských pohlavných orgánov. Dôležitá je aj diagnostická priebežná kontrola osteoporózy.

Liečba klimaktických ťažkostí?

V popredí liečby klimakterických ťažkostí stojí hormonálna terapia estrogénmi. Voľba hormonálneho prípravku sa orientuje podľa štádia prechodu ako aj podľa intenzity ťažkostí. Osvedčili sa orálne pôsobiace hormóny vo forme tabletiek a aj depotné prípravky, ktoré sa môžu injekčne vstrekovať do svalu každých 6 až 8 týždňov. U žien s neznášanlivosťou orálnych prípravkov sa osvedčilo aj podávanie hormonálnej náplasti. Pri opakujúcich sa nepravidelnostiach pri krvácaní, hlavne v perimenopauze a v postmenopauze, sa môže indikovať operatívne odstránenie maternice. Organické zmeny na genitáliách sa zvyčajne objavujú až po vegetatívnej symptomatike. Pri príliš rastúcej regresii sa odporúča liečba estrogénmi užívanými orálne, kombinovaná s lokálnou liečbou pomocou mastí s obsahom estrogénov.

Podávanie hormónov sa pred niekoľkými rokmi odmietalo. Zlepšením hormonálnych prípravkov a dlhoročnou skúsenosťou sa dnes dajú lepšie kontrolovať aj vedľajšie účinky (nevoľnosť, bolesti hlavy, prírastok na hmotnosti, bolestivé napuchnutie prsníkov a v závislosti od dávky nárast karcinómu sliznice maternice, karcinóm prsníkovej žľazy). Liečba estrogénmi sa najlepšie podporí výživou bohatou na bielkoviny a vyváženou telesnou pohybovou liečbou. Pri existujúcej osteoporóze sa pridáva aj liečba fl uórom a kalciom. Hormonálna terapia sa podľa individuálnej situácie dopĺňa fyzikálnymi opatreniami, psychofarmakmi a psychoterapiou.

Autor článku: MUDr. Juraj Čierny, časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: