Neurotické poruchy – ako sa s nimi naučiť žiť?

Neurotické poruchy – ako sa s nimi naučiť žiť?
Zdroj: bigstockphoto.com

V živote sa stretávame s najrôznejšími konfliktnými situáciami, ktoré nejakým spôsobom obmedzujú uspokojovanie našich životných potrieb, sťažujú alebo znemožňujú realizáciu našich plánov, alebo spôsobujú ťažkosti pri našom kontakte s okolím.

V bežných situáciách disponujeme tzv. vnútornými zdrojmi a nachádzame riešenia ako tieto situácie zvládať, pričom sa musíme niečoho vzdať, alebo si vybrať len jednu z niekoľkých možností a upustiť pritom od ostatných. Stáva sa však, že niekedy sú nároky z okolia vysoké, alebo pod vplyvom určitého oslabenia našej psychiky z dôvodov vrodených, vonkajších a vnútorných traumatických udalostí, naše adaptačné sily nestačia, a tak dochádza k psychickej poruche. Hĺbka psychickej poruchy môže byť rôzna. Medzi tie „menej“ závažné zaraďujeme aj neurotické poruchy.

Ako sa prejavujú neurózy?

Neurózami označujeme psychogénne poruchy funkčného charakteru, ktoré narušujú adaptáciu človeka na jeho životnú situáciu a harmóniu medziľudských vzťahov. Nejde teda o chorobu v pravom slova zmysle, ale o poruchy, ktoré sú zväčša zvratné a komplexne liečiteľné. Prejavujú sa rôznymi príznakmi, ktoré pozná skoro každý človek, ale pri neurotických poruchách sú intenzívnejšie, dlhotrvajúce a narúšajú celkovú kvalitu života.

Najčastejším príznakom je úzkosť rôznej intenzity, ďalej sú to poruchy spánkového rytmu, poruchy koncentrácie pozornosti, strachy rôznej kvality, rôzne telesné prí-  znaky, ktoré nemajú žiadny organický podklad (pôvod v poškodení orgánov) – napríklad bolesti hlavy, zažívacie problémy, búšenie srdca, bolesti chrbtice, prežívanie smútku a beznádeje (nezaradené pod depresívne epizódy), nutkavé myšlienky a konanie, pri ktorých si je jedinec plne vedomý ich nezmyselnosti, ale úzkosť pri nich je tak intenzívna, že im nevie odolávať. Všetky neurotické príznaky nás upozorňujú, že niečo nie je v našom živote v poriadku, a teda sú určitou výzvou, aby sme niečo v sebe zmenili či riešili.

Pociťujete úzkosť a strach?

Úzkosť je nepríjemný emočný stav, ktorého príčinu nie je možné presne definovať. Je to ohrozujúci pocit – akoby sa niečo malo stať, ale dotyčný si neuvedomuje, čo by to konkrétne malo byť. Úzkosť primárne slúži k vyhľadávaniu nebezpečenstva a je vlastne orientačnou reakciou. Strach je potom reakciou na rozpoznané nebezpečenstvo.

Úzkosť a strach majú pre organizmus adaptívnu funkciu. Fylogeneticky vznikli v ríši zvierat a slúžili k adaptácii. Vyostrujú zmysly, mobilizujú energiu a pomáhajú organizmu brániť sa, utiecť alebo vyhnúť sa, keď sa objaví nebezpečenstvo. Ide o komplexnú reakciu organizmu, pri ktorej sa objavujú rôzne telesné príznaky – zrýchlený dych, zrýchlený pulz, zvýšený krvný tlak, zvýšené svalové napätie, zvýšená sekrécia potu, suchosť slizníc a podobne. Mierne obavy, úzkosť a strach primerané situácii sú celkom normálne a prežíva ich v živote každý. Sú užitočné a dôležité, pokiaľ neprerastú určitú hladinu.

Príčiny neurotických porúch

Príčiny vzniku neurotických porúch sú multifaktoriálne. V určitom slova zmysle je to vrodená pohotovosť k úzkostným reakciám a závisí aj od výchovy v detstve (nadmerné trestanie, odlúčenie, kritizovanie, zneužívanie, vzory úzkostných rodičov a podobne). Kombináciou vrodenej zraniteľnosti jedinca a pôsobením nepriaznivých vplyvov v ranom detstve vedie k vytvoreniu „zraniteľného“ terénu pre budúcu neurózu. Dlhodobý stres, rôzne záťažové situácie, konflikty alebo neprimerané nároky kladené v živote na jedinca vedú k ativácii tejto zraniteľnosti, a následne k rozvoju neurotických porúch.

Treba rozpoznať príznaky

Problémy vznikajú tam, kde sa úzkosť, či strach alebo iné telesné príznaky objavujú často, majú neprimeranú intenzitu, trvajú dlho vzhľadom k situácii, ktorá ich spustila. Intenzita príznakov môže byť rôzna a môže sa prejaviť len miernou nepohodou a nervozitou.  Na druhej strane sa môže prejaviť stavom hrôzy a paniky. Úzkosť buď voľne plynie, alebo sa prejavuje v záchvatoch. Keď sa prejavuje náhle, bez zjavnej príčiny, hovoríme o spontánnej úzkosti alebo spontánnom záchvate paniky. Keď sa úzkosť týka konkrétnych situácií, ktorých sa ľudia bežne neboja, hovoríme o fóbii. Ak sa úzkosť rozvinie v očakávanej ohrozujúcej situácii, hovoríme o anticipačnej úzkosti.

Rozdelenie neurotických porúch

V súčasnej medzinárodnej klasifikácii duševných porúch je pojem klasickej „neurózy“ vynechaný, používa sa len pojem „neurotický“ a zahŕňa tieto poruchy:

  • Úzkostné poruchy – úzkosť je ich hlavným a vedúcim príznakom a má svoje podkategórie:
  • Fóbie – ide o pocity úzkosti a strachu, ktoré sa vyskytujú len v určitých situáciách (strach z uzatvorených priestorov, otvorených priestranstiev, výťahov, hromadných dopravných prostriedkov, z veľkého počtu ľudí, konkrétnych objektov a podobne).
  • Panická porucha – úzkosť prichádza náhle, často bez výraznejšieho podnetu, je intenzívna a sprevádzaná aj telesnými príznakmi. Rýchlo ustúpi, ale po čase sa znova objavuje.
  • Generalizovaná úzkostná porucha – je prítomná úzkosť, ktorá je menej intenzívna ako pri panickej poruche, ale je prítomná prakticky stále.
  • Zmiešaná úzkostne depresívna porucha – hlavným príznakom je úzkosť s depresívnym prežívaním, nedosahuje však hĺbku depresívnej epizódy.
  • Obsedantne kompulzívna porucha – je najzávažnejšou neurotickou poruchou, výrazne obmedzujúca pacienta, sú prítomné obsedantné myšlienky (obsesie) a nutkavé konania (kompulzie). Prítomná intenzívna úzkosť je eliminovaná práve vykonávaním rituálov. Konanie musí byť stále opakované, pretože nevedie k uspokojeniu a odstráneniu úzkosti. Chorý si plne uvedomuje nezmyselnosť svojho konania, ale nevie sa proti intenzívnej úzkosti brániť.
  • Reakcia na stres a poruchy prispôsobenia – ide o rôzne stavy, ktoré nadväzujú na nejaké konfliktné udalosti rôznej intenzity, sú pre okolie pochopiteľné.
  • Akútna reakcia na stres – prítomné sú všetky uvedené neurotické príznaky, sú intenzívne, objavujú sa po významnej stresovej situácii, po jej ukončení skoro odznievajú.
  • Posttraumatická stresová porucha – je naviazaná na významnú stresovú udalosť, ale objavuje sa s určitým odstupom po nej. Zdá sa,  že jedinec túto situáciu bezprostredne dobre zvládol, ale ukazuje sa, že reakcia prichádza s určitým oneskorením. Pacient s odstupom času je úzkostný, depresívny a spomienky na udalosť sa mu neustále vracajú až do takej miery, že nie je schopný venovať sa prítomnosti.
  • Poruchy prispôsobenia – ide o najbežnejšie reakcie na vonkajšie stresy, ktoré bývajú menej závažné ako pri akútnej reakcii na stres – napríklad strata zamestnania, rozvod a podobne.
  • Dissociatívne poruchy – vyskytujú sa menej často, objavujú sa vo vypätých stresových situáciách u jedincov, ktorí majú výrazne oslabenú osobnostnú štruktúru. Patria sem stavy rôzneho ochrnutia končatín bez neurologického podkladu, strata hlasu, zraku, pamäti bez orgánového poškodenia.
  • Somatoformné poruchy – v popredí sú prítomné rôzne telesné príznaky bez objektívneho nálezu pri vyšetrení. Patria sem rôzne telesné sťažnosti, obavy z vážneho telesného ochorenia, telesné sťažnosti týkajúce sa určitých častí tela, ktoré nemajú vysvetlenie pre žiadne telesné ochorenie, bolesti v určitých častiach tela, taktiež bez vysvetlenia.
  • Iné neurotické poruchy – patrí sem známa porucha neurasténia – chorý trpí na pocit zvýšenej únavy a telesnej slabosti, cíti sa podráždený, nie je schopný uvoľnenia, má bolesti hlavy, poruchy spánkového rytmu a podobne.

Psychoterapia

Neurotické poruchy sú spojené s nepríjemnými až trýznivými pocitmi. Vo väčšine prípadov vyžadujú ambulantné a niekedy špeciálne psychiatrické liečenie. Patria medzi najfrekventovanejšie poruchy, tvoria asi 30 percent psychiatrickej klientely, ale treba upozorniť, že sa vyskytujú aj u detí, ktoré často nie sú v ošetrení psychiatrov.  Hlavnou liečebnou metódou je psychoterapia, ktorá môže prebiehať individuálne alebo skupinovo, často je výhodné, keď prebieha kombinovane.

V psychoterapii je dôležité pracovať s klientom na tom, aby sám sebe lepšie porozumel, aby našiel odpoveď kde je spojenie medzi príznakmi a jeho vnútornými konfliktami, aby si uvedomil svoje vnútorné zdroje, dokázal ich využívať, aby sa prijímal taký aký je, bol schopný prijať svoje myšlienky, pocity, správanie, konanie a zodpovednosť. Lieky sú skôr druhotné, mali by však príznaky zmierniť natoľko, aby sa pacient mohol podrobiť psychoterapii. Predpisujú ich len psychiatri.

Najvhodnejšími liekmi sú antidepresíva – dnes ich máme celé spektrum a taktiež anxiolytiká, ktoré zmierňujú úzkosť, podávajú sa len krátkodobo a pod dohľadom odborníka. Občasný smútok, nespavosť, strach z rôznych situácií patria k životu bez ohľadu na to, že by človeka významne ohrozovali.

Kde je teda hranica, pri ktorej sú neurotické prejavy považované ešte za „normálne“ a kedy už spôsobujú problémy, ktoré má riešiť lekár?

Každý človek prežíva vo svojom živote neurotické príznaky. Občasná úzkosť je považovaná za normu a má tzv. obranný charakter - chráni organizmus pred nebezpečenstvom. Strach je už reakciou na konkrétne ohrozenie. U zdravého človeka úzkosť spontánne odozneje, ako aj strach po nájdení riešenia danej situácie, a to tak, že sa jej jednoducho vyhne, obrazne alebo doslova utečie, alebo ju rieši, teda volí „boj“. Pokiaľ sa úzkosť, strach, alebo iné telesné prejavy objavujú často, sú príliš intenzívne a trvajú neprimerane dlho a významne obmedzujú jedinca v dennom fungovaní, je čas navštíviť odborníka.

Autor článku: MUDr. Zuzana Lajčiaková, časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: