Výchova k zdraviu

Výchova k zdraviu
Zdroj: bigstockphoto.com

Predpokladom narodenia zdravého dieťaťa je dobrý zdravotný stav matky. Preto je nevyhnutná dostatočná starostlivosť ženy o svoje zdravie, hlavne v období tehotenstva.

Zložité je to najmä u rómskych žien, ktoré sa o svoje zdravie počas tehotenstva nevedia, alebo nechcú starať, vzhľadom na ich nevedomosť spôsobenú izoláciou a zaostalým spôsobom života. Spôsob, akým tieto rómske ženy žijú je väčšinou zdraviu škodlivý. Vo veľkej miere ohrozujú ich tehotenstvo rizikovými faktormi životného štýlu a prostredia, v ktorom sa rómske ženy nachádzajú.

Na to, aby sa tieto rizikové faktory eliminovali, je potrebné zmeniť nesprávny spôsob ich života, odstrániť ich škodlivé zlozvyky a venovať väčšiu pozornosť ich zdravotnému stavu. V záujme ochrany a zlepšenia ich zdravia, treba klásť veľký dôraz na prevenciu ochorení a rizikových faktorov, ktoré pôsobia na zdravie a priebeh tehotenstva. Za jedno z preventívnych opatrení považujeme výchovu k zdraviu.

Výchova k zdravia

Výchovu k zdraviu tvoria princípy zohľadňujúce požiadavky jednotlivca a celej spoločnosti, ktorá výchovu ako takú realizuje. Výchova k zdraviu je určená širokým masám ľudí spoločnosti, je určená pre deti, dospelých, starých, pre ženy, mužov, teda pre všetkých bez rozdielu pohlavia, príslušnosti, kultúry a rasy. Tento fakt nás oprávňuje tvrdiť, že výchova k zdraviu je multidimenzionálna, lebo svojím pôsobením zasahuje do rôznych oblastí – dimenzií života človeka s cieľom zlepšiť kvalitu jeho života vo vzťahu k zdraviu.

Súčasný stav priebehu tehotenstva u rómskych žien je v prevažnej miere rizikový a má negatívny dopad najmä na priebeh pôrodu, zdravotný stav novorodenca a priebeh nasledujúceho tehotenstva. V budúcnosti sa negatívny dopad môže odraziť aj na zdravotnom stave rómskej ženy, ktorý sa v súčasnej dobe považuje za dobrý.

Cielené výchovné pôsobenie na jedinca  zámerne ovplyvňuje jeho správanie, vedomosti a mení jeho postoje. Takýmto cieleným výchovným pôsobením je aj plán zdravotnej výchovy, či zdravotného pôsobenia určený tehotným rómskym ženám. Tento plán umožňuje rómskym tehotným ženám pochopiť priebeh tehotenstva a poskytuje možnosti, ako predísť alebo zabrániť pôsobeniu tým rizikovým faktorom, ktoré negatívne ovplyvňujú priebeh tehotenstva.

Plán zdravotnej výchovy jednoduchou formou podáva účelné informácie o tehotenstve, priebehu pôrodu, šestonedelia tak, aby boli zrozumiteľné a aby si tehotná rómska žena zapamätala a začala ich uplatňovať aj vo svojom správaní k zdraviu v tehotenstve tak, aby jej tehotenstvo prebiehalo fyziologicky a pôrod i novorodenec nevykazoval odchýlky od normálu. V prípade spomínaného plánu, pre jeho overenie účinnosti v rámci eliminácie rizikových faktorov v praxi, bol realizovaný prieskum v teréne na vzorke 100 rómskych žien.

Výber týchto rómskych tehotných žien bol realizovaný podľa vopred stanovených kritérií:

  • rómske ženy vo veku od 15 – 49 rokov
  • v prvej polovici tehotenstva
  • bydlisko situované v rómskych osadách Prešovského regiónu.

Pre potreby štatistického porovnania a vyhodnotenia, bola vzorka rozdelená do dvoch skupín. Obidve skupiny boli intaktné, rozdiel bol v tom, že prvá skupina – experimentálna (skupina A) absolvovala zdravotnú výchovu podľa navrhovaného plánu a druhá skupina (skupina B) zdravotnú výchovu neabsolvovala. Táto skupina bola kontrolnou skupinou.

Po absolvovaní plánu zdravotnej výchovy boli uskutočnené merania v niekoľkých kategóriách v obidvoch skupinách a následne prostredníctvom štatistickej analýzy aj porovnanie výsledkov medzi obidvoma skupinami:

  • v kategórii sledovaných parametrov v prenatálnom období
  • v kategórii sledovaných parametrov počas pôrodu
  • v kategórii sledovaných parametrov u novorodenca
  • v kategórii sledovaných parametrov v období šestonedelia.

Účinnosť navrhovaného plánu potvrdili argumentujúce výsledky, najmä v kategórii sledovaných parametrov u novorodenca:

priemerná hmotnosť novorodencov zo skupiny A bola 2 890 gramov a novorodencov zo skupiny B bola 2 520 gramov, teda novorodenci A boli o 370 gramov ťažší;  priemerná dĺžka novorodencov zo skupiny A bola 47, 88 cm a zo skupiny B bola 45, 55 cm, teda novorodenci A boli o 2, 33 cm dlhší; vo vzorke A priemerný gestačný vek novorodencov bol 38, 38 týždňa, vo vzorke B bol priemerný gestačný vek novorodenca 36, 90 týždňa, teda novorodenci A sa narodili o 1, 48 týždňa neskôr a konštatujeme, že pôrod u týchto novorodencov prebehol v termíne; fyziologický priebeh včasného novorodeneckého obdobia sme zaznamenali u 91,8 percenta novorodencov skupiny A na rozdiel od skupiny B, kde sme zaznamenali fyziologický priebeh len u 73,5 percenta novorodencov.

Spôsob života Rómov je nesporne zaujímavý, ale už dnes hovoríme o rómskej komunite ako o skupine ohrozenej a ohrozujúcej. Obidva fakty v sebe zahŕňajú dôležité údaje pre ich komunitu  samotnú, ale aj pre majoritnú časť obyvateľstva, pre ktorú je naozaj skupinou ohrozujúcou v pravom slova zmysle. Samotní Rómovia si túto skutočnosť neuvedomujú. Je preto namieste, že potreba pomôcť tejto skupine znamená pre majoritu obyvateľstva preventívne pomôcť aj sebe. O formách pomoci je potrebné rozprávať, pretože špecifickosť tejto skupiny je zrejmá. Jednou z nich je výchova k zdraviu ako jeden z nástrojov prevencie. Plán zdravotnej výchovy, ktorý bol použitý u rómskych tehotných žien jasne poukázal na formu pomoci, ktorá nie je finančne náročná, ale pri aktívnom a trpezlivom prístupe k rómskym tehotným ženám je účinná.

Autor článku: Silvia Žultáková, Ľubica Derňarová, časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: