Vedci vyvinuli geneticky modifikované čiže transgenické sliepky, ktoré neprenášajú vírus vtáčej chrípky na iné sliepky. Výsledkom je šanca ochrániť chovy hydiny a najmä znížiť riziko novej epidémie vtáčej chrípky v ľudskej populácii. V časopise Science to oznámil jedenásťčlenný britský tím, ktorý viedol Laurence Tiley z University of Cambridge. Prvým autorom článku bol jeho kolega Jon Lyall. "Sliepky sú potenciálni medzihostitelia, ktorí môžu sprostredkovať prenos nových kmeňov chrípky na ľudí. Zabránenie prenosu vírusu medzi sliepkami by malo zmenšiť ekonomické dôsledky tejto choroby, ako aj riziko, ktorému sú vystavení ľudia, prichádzajúci do kontaktu s nakazenou hydinou. Genetická modifikácia, ktorú opisujeme, predstavuje významný prvý krok na ceste k sliepkam, ktoré budú úplne odolné voči vtáčej chrípke. Tieto konkrétne vtáky sú určené iba na výskumné účely, nie pre spotrebu," povedal Laurence Tiley.
Doplnila ho členka tímu Helen Sangová zo známeho Roslinského inštitútu (vyklonovali tam prvého cicavca z dospelej bunky, slávnu ovcu Dolly) pri Edinburghskej univerzite: "Výsledky dosiahnuté týmto výskumom sú veľmi povzbudzujúce. Použitie genetickej modifikácie pre zavedenie genetických zmien, ktoré nemožno dosiahnuť krížením, preukazuje potenciál genetických modifikácií pri zlepšovaní kvality života zvierat v hydinárskom priemysle. Táto práca tiež vytvára základ pre zlepšenie ekonomickej a potravinovej bezpečnosti v mnohých oblastiach sveta, kde vtáčia chrípka znamená významný problém." Laurence Tiley s kolegami vložil do sliepok nový gén, ktorý kóduje výrobu špecifickej malej molekuly RNA (hairpin), fungujúcej ako "návnada". Tá v konečnom dôsledku potláča a blokuje enzým polymerázu chrípkového vírusu, čo narúša jeho šírenie. Rozmnožovacia mašinéria vírusu si totiž mýli molekulárnu "návnadu" s jeho vlastným genómom.
Vedci geneticky obmenené sliepky nakazili vírusom vtáčej chrípky. Ochoreli, no neprenášali vírus na iné sliepky (vrátane geneticky neobmenených) chované v tej istej ohrade. Molekulárna "návnada" sa maskuje za dôležitú súčasť genómu chrípkového vírusu, ktorú majú všetky kmene chrípky A rovnakú. Preto by mala byť účinná proti všetkým kmeňom vtáčej chrípky. Vedci tiež očakávajú, že vírus túto prekážku nedokáže obísť prispôsobením sa a vývojom, ako sa to deje pri bežných chrípkových vakcínach.
Autor článku: TASR