Čo ovplyvňuje naše zdravie?

Čo ovplyvňuje naše zdravie?
Zdroj: bigstockphoto.com

Výraz „zdravie“ skloňujeme v poslednej dobe často. Používame ho v rôznych podobách i súvislostiach, je predmetom mnohých štúdií i prác, rozhovorov medzi priateľmi a lekármi. Logicky sa tak vynára otázka, čo to vlastne zdravie je, čo všetko naň vplýva, prečo je niekto zdravý a ten druhý má zdravia pomenej...

Svetová zdravotnícka organizácia WHO definuje zdravie ako stav úplnej telesnej, duševnej  a sociálnej pohody jedinca, nielen neprítomnosť choroby alebo postihnutia. Už samotná defnícia hovorí, že na našom zdraví sa podieľa veľa rôznych vnútorných i vonkajších činiteľov a faktorov. Ďalší pojem úzko súvisiaci s naším zdravím je determinant zdravia. Slovo determinant pochádza z latinského jazyka a znamená určujúcu zložku alebo určujúci činiteľ.
Aké rôzne činitele pôsobia na zdravie človeka, výsledkom čoho je terajší zdravotný stav každého z nás? Niekomu napadne genetická  predispozícia, inému sociálne a psychologické faktory, výživa či organizácia a financovanie zdravotníctva. Pod náš zdravotný stav sa podpisujú viaceré faktory ako vzdelanie, ekonomika, kultúra, bezpečnosť, bývanie, technológie, zvyky a najmä individuálne správanie vo vzťahu k svojmu zdraviu.

Determinanty zdravia sú vlastnosti a ukazovatele, ktoré ovplyvňujú prítomnosť a rozvoj rizikových faktorov ochorení. Môžu byť veľmi rôzne a zjednodušene ich možno rozdeliť do nasledujúcich skupín: demografické, biologické a sociálno-ekonomické determinanty, životné a pracovné prostredie, zdravotníctvo. Tieto činitele veľmi výrazne ovplyvňujú náš zdravotný stav, podpisujú sa pod kvalitu nášho života, jeho dĺžku i včasnú úmrtnosť.

Masový útok ochorení

Vývoj zdravotného stavu obyvateľstva je v posledných desaťročiach neuspokojivý. Zaraďujeme sa medzi štáty Európy s najhoršími ukazovateľmi. Rozvoj priemyselne vyspelej spoločnosti a rôzne zmeny – technický pokrok, spôsob výroby, iný životný štýl a medziľudské vzťahy, životné i pracovné prostredie priniesli so sebou nové zdravotné problémy. Rozdiely v dĺžke života a vo včasnej úmrtnosti na kardiovaskulárne a onkologické ochorenia medzi Slovenskom a Európskou úniou nemožno vysvetľovať iba rozdielnou kvalitou zdravotníckej starostlivosti.

Je fakt, že v minulosti neboli investované dostatočné prostriedky do finančne náročných prístrojov, technológii a liekov, potrebných pre včasnú diagnostiku a liečbu kardiovaskulárnych a nádorových chorôb. Pre prevenciu týchto ochorení, ale aj zlepšenie zdravotného stavu vo všeobecnosti, sú však rozhodujúce viaceré vplyvy. Začiatok väčšiny ochorení je potrebné hľadať v narušení vzájomného vzťahu medzi ľudským organizmom a prostredím, v ktorom človek žije.  Začínajú sa objavovať mnohé neinfekčné ochorenia (tzv. civilizačné choroby), ktoré poznáme i z minulosti, ale neohrozovali také veľké množstvo populácie, ako v súčasnosti. Preto je ich zvládnutie úlohou celej spoločnosti.

Civilizačné ochorenia

Civilizačné ochorenia sú také ochorenia, ktoré majú vysoký výskyt, súvisia najmä so životným štýlom a majú sociálny dopad na jednotlivca a spoločnosť. Sú to ochorenia s multifaktorovou etiológiou, ktorých rastúci trend sa prejavil v posledných desaťročiach a ktoré významným spôsobom ovplyvnili chorobnosť a úmrtnosť obyvateľstva a tým nielen strednú dĺžku života, ale aj jeho kvalitu. Aj keď stredná dĺžka života slovenskej populácie za posledných päťdesiat rokov vzrástla o viac ako jedno desaťročie, v porovnaní s vyspelými krajinami stále zaostávame.

Civilizačné ochorenia patria medzi ochorenia chronické, neinfekčné, výrazne pozmeňujúce kvalitu života postihnutých ľudí a so  značným sociálnym dopadom. Okrem individuálneho pôsobenia na jednotlivca a jeho osud sú tieto ochorenia významné pre zdravotníctvo, pretože zvyšujú nároky na zdravotnú starostlivosť a finančné náklady.

Civilizačné ochorenia zaťažujú štát výdavkami na predčasnú invaliditu a potrebu dlhodobého ošetrovania pri bezvládnosti. Medzi najvýznamnejšie civilizačné ochorenia v súčasnosti patria: kardiovaskulárne ochorenia, nádorové ochorenia (pažeráka, žalúdka, pečene, hrubého čreva, konečníka, prsníka, prostaty, pľúc, močového mechúra, maternice), respiračné ochorenia, psychické a psychiatrické ochorenia, cukrovka, metabolické ochorenie, obezita, ale i úrazy a iné. Na vzniku týchto ochorení sa podieľajú rôzne rizikové faktory.

Je potrebné si ale uvedomiť, že prítomnosť rizikového faktora neznamená, že sa choroba určite prejaví. Na druhej strane však súčasný výskyt viacerých rizikových faktorov zvyšuje možnosť prepuknutia choroby.

Najznámejšie determinanty:

  • demografické determinanty (veková skladba, index starnutia, prírastok obyvateľstva)
  • biologické (vek, pohlavie, národnosť, rasa)
  • sociálno-ekonomické (životný štýl, vzdelanie, zamestnanie, sociálne kontakty)
  • životné prostredie (pracovné a životné prostredie)
  • zdravotníctvo

Prevažná väčšina civilizačných chorôb má niekoľko rizikových faktorov. Z najdôležitejších je to najmä životný štýl, ktorý sa na našom zdraví podieľa prevažnou mierou, v literatúre sa udáva jeho percentuálny pomer až 50 – 60 percent. Životné a pracovné prostredie ovplyvňuje naše zdravie na približne 20 percent. Zvyšok, posledných 20 percent, predstavuje zdravotná starostlivosť – preventívna starostlivosť a liečba. Podľa literárnych prameňov sa najvýznamnejšou mierou na chorobnosti jednotlivca, v rámci životného štýlu, podieľajú najmä výživa (30 – 50 percentami), fajčenie (30 – 40 percentami), alkohol (4 percentami) a pod..

Životný štýl každého z nás má veľký vplyv na naše zdravie. A svoj životný štýl si vie každý jedinec ovplyvňovať sám. Stará životná múdrosť hovorí, že každý je strojcom vlastného šťastia a každý z nás je zároveň aj strojcom vlastného zdravia.

Autor článku: MVDr. Tatiana Kimáková, PhD., časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: