Odpadové vody v metropole kanadskej provincie Quebec obsahujú psychofarmaká, ktoré pôsobia na mozgovú činnosť rýb. Dlhodobé dôsledky si vedci zatiaľ netrúfajú špecifikovať. Podobná situácia je aj v iných rozvinutých krajinách. V časopise Chemosphere to oznámil Sébastien Sauvé z Montrealskej univerzity s kolegami.
Približne jeden zo štyroch obyvateľov vyše poldruhamiliónovej quebeckej metropoly užíva psychofarmaká. Tie sa s odpadovými vodami dostávajú do bežných vodných tokov, kde môžu pôsobiť na ryby a iné organizmy. Sébastien Sauvé sa preto rozhodol, že so svojím doktorandom Andréom Lajeunesseom a ďalšími kolegami preskúma skutočnú situáciu. Výsledky majú širšiu platnosť, lebo montrealský systém úpravy odpadových vôd je modelový pre väčšinu veľkomiest rozvinutých krajín a výkonmi dokonca tretí najväčší na svete. Zistili, že psychofarmaká sa hromadia v tkanive rýb, ktoré žijú vo vode rieky sv. Vavrinca, dôležitej vodnej cesty, ktorá spája priemyselnú oblasť Veľkých jazier na pomedzí USA a Kanady s Atlantikom. Jednoznačne ovplyvňujú mozgovú činnosť rýb.
Chemická stavba molekúl antidepresantov, najväčšej skupiny psychofarmák, mimoriadne sťažuje ich odstraňovanie z odpadových vôd. „Vieme, že antidepresanty majú záporné vedľajšie vplyvy na ľudské bytosti, nevieme však, ako presne tieto chemické látky ovplyvňujú ryby a celý ekosystém rieky sv. Vavrinca,“ povedal Sébastien Sauvé. „Akútna toxicita antidepresantov je pri vodných organizmoch menej pravdepodobná, no vážnou možnosťou je chronická toxicita,“ doplnil André Lajeunesse. Ako indikátor, ktorý treba systematicky sledovať, vedci navrhli istý biomarkér regulácie neuroprenášača sérotonínu („hormónu šťastia“) v mozgu. Sébastien Sauvé zdôraznil, že situácia zatiaľ neznamená bezprostredné ohrozenie ľudí. Obsah antidepresantov v rieke sv. Vavrinca je stále pomerne nízky, aj keby sa tam niekto odvážil loviť ryby. Aktuálne ho v tomto kontexte viac znepokojujú stopové kovy. Avšak ohľadne budúcnosti je pri antidepresantoch v odpadovej vode menej optimistický. Každopádne už teraz vplývajú na riečny ekosystém.
Zdroj: Komuniké University of Montreal z 21.1.2011
Autor článku: TASR