Až keď sa o nejakom probléme začne hovoriť a pomenuje sa, až vtedy si ho mnohí uvedomia. Rovnako je to s fenoménom týraných mužov.
Kvantitou omnoho závažnejší problém týrania žien sa objavil skôr; ale postupne prichádza aj k menej viditeľnému problému týrania mužov (okrem napríklad týrania detí a rodičov). Podľa starších údajov Svetovej zdravotníckej organizácie sú muži obeťami domáceho násilia v 5 percentách prípadov. V niektorých krajinách sa ale stretneme s údajom až 20 percent. V Čechách je to podľa nedávneho prieskumu Bieleho kruhu bezpečia 7 percent mužov.
Pomoc už aj na Slovensku
Aj na Slovensku vzniklo občianske združenie na ochranu mužov. Svoju existenciu odôvodnili takto: „Vynútila si to potreba diskutovať o tejto téme, pretože v spoločnosti pretrváva názor, že ženy nemôžu týrať mužov. Tento problém je značne tabuizovaný, týraní muži väčšinou o ňom nechcú hovoriť a hanbia sa za to. Taktiež nemajú možnosť vyhľadať inštitúciu, ktorá by sa ich problémom zaoberala a obhajovala ich záujmy v prípade krivého obvinenia a jeho následkov pre samotnú obeť. Hlavne niektoré ustanovenia Zákona o rodine a Trestného zákona sú príležitosťou na zneužívanie týchto noriem zo strany niektorých žien, ktoré na to majú rôzne nekalé motívy.“
Ponižujúca obdoba násilia
Ženy, keďže sú väčšinou fyzicky slabšie, používajú skôr psychické týranie. Aby sme mohli hovoriť o domácom násilí, musia byť naplnené tieto znaky:
-
opakovanosť a dlhodobosť
-
eskalácia – od urážok ku znižovaniu ľudskej dôstojnosti, až ku fyzickým útokom a ohrozeniam života
-
jasné a nespochybniteľné rozdelenie rolí – osoby násilnej a ohrozenej osoby (vzájomné napádanie sa rovnocenných partnerov nie je týraním)
-
neverejnosť – prebieha väčšinou za zatvorenými dverami – bez spoločenskej kontroly.
Psychické týranie má podobu ponižovania, urážok, zosmiešňovania – neraz pred deťmi; vyhrážanie sa samovraždou, vyvolávanie pocitov viny a podobne. Sú ale zaznamenané aj prípady, kedy žena zlomila mužovi ruku, popálila ho žehličkou, poškriabala nechtami. Tragický je prípad muža, ktorý sa pokúsil o samovraždu, keď mu jeho manželka oznámila, že sa s ním rozvádza.
Obľúbenou „zbraňou“ žien je sex – odmietanie sexu, zosmiešňovanie muža za jeho neschopnosť. Zo strany ostatných mužov sú týraní muži vnímaní ako neschopní urobiť si doma poriadok – preto sa muži možno radšej ako na políciu, kde je prevaha mužov, obracajú na občianske združenia, ktoré sa zaoberajú domácim násilím. Prežívanie týraných mužov je rovnako hrozné ako utrpenie týraných žien, ale kvôli statusu muža ako silnejšieho len málo z nich skutočne vyhľadá pomoc.
Autor článku: PhDr. Elena Tomková, časopis Bedeker zdravia