Ľudská "neaktívna" obrana proti mikróbom je predsa len aktívna

Ľudská "neaktívna" obrana proti mikróbom je predsa len aktívna
Zdroj: bigstockphoto.com

V tele máme veľa prirodzeného antibiotika, ktoré paradoxne v laboratóriu na mikróby zvlášť nezaberá. Vedci teraz zistili, ako sa veci majú. Látka funguje iba v špecifických podmienkach hrubého čreva.

V časopise Nature to oznámil desaťčlenný tím, ktorý viedol Jan Wehkamp z Nemocnice Roberta Boscha v Stuttgarte a z Tübingenskej univerzity. Prvým autorom článku bol jeho kolega Bjoern Schroeder. Ľudský beta-defenzín 1 (hBD-1) je antibiotikum, ktoré prirodzene vzniká v našom tele. No dlho ho sprevádzal paradox: všetky laboratórne experimenty ukazovali iba veľmi malú aktivitu tejto látky voči mikróbom. Napriek skutočnosti, že jej ľudské telo produkuje až pozoruhodné množstvo. Príslovečný háčik spočíval v tom, že experimenty dosiaľ prebiehali v prítomnosti kyslíka. Jan Wehkamp s kolegami si však uvedomil, že obsah kyslíka napríklad v ľudských črevách je veľmi nízky. V hliene hrubého čreva je to necelá štvrtina atmosférického obsahu. Podiel druhov baktérií nedýchajúcich kyslík dosahuje v hrubom čreve až 99 percent.

Skombinovali si to so zistením, že pri zápalových ochoreniach čriev, ako sú Crohnova choroba a ulceratívna kolitída, klesá v organizme pacientov hladina istej špeciálnej bielkoviny, ktorá aktivuje antibiotiká.

Následne skúmali správanie defenzínov pri deficite kyslíka. Ukázalo sa, že hBD-1 vtedy rozvíja silnú antibiotickú aktivitu proti baktériám (viaceré druhy z rodov Bifidobacterium a Lactobacillus) a kvasinkám (Candida albicans). Objavili tiež, že iná bielkovina v ľudskom tele, thioredoxín, dokáže aktivovať hBD-1 aj v kyslíkovom prostredí. Prekvapil ich však kľúč k aktivite hBD-1. Takmer všetky bielkoviny sú aktívne iba vtedy, keď je ich molekula poskladaná. Pri hBD-1 je to naopak. Thioredoxín otvára tri disulfidové mostíky, ktoré držia túto molekulu pokope. Aktívna forma hBD-1 teda nie je poskladaná, ale otvorená. Telo má tak možnosť selektívnej aktivácie tohto antibiotika.

Tento objav ponúka možnosť vyvinúť nové spôsoby liečby zápalových ochorení čriev, ktorých presná príčina stále zostáva nejasná.

Autor článku: TASR

Dátum zverejnenia: