Nasadenie prirodzeného rastového faktora výrazne posilňuje dlhodobú pamäť a bráni zabúdaniu u pokusných potkanov.
V najnovšom čísle časopisu Nature to oznámil osemčlenný tím, ktorý viedla Cristina Alberiniová z Lekárskej školy pri nemocnici Mount Sinai v New Yorku (štát New York, USA). Prvým autorom článku bol jej doktorand Dillon Chen. Skúmali, ako bielkovina s odborným názvom inzulínu podobný rastový faktor II (IGF-II respektíve IGF2), produkt génu aktivovaného počas vývoja mozgu, vplýva na utváranie a vyvolávanie spomienok u pokusných potkanov. Aktivita génu klesá s vekom.
V mozgu dospelých obsahujú veľa IGF-II viaceré oblasti. Príkladmi sú hippokampus a mozgová kôra, známe ako dôležité faktory tvorby spomienok. Keď vedci vstrekli IGH-II do hippokampu potkanov, zistili, že tým významne zlepšili dlhodobú pamäť zvierat. No iba po výcviku alebo po spomínaní, keď sú predmetné mozgové mechanizmy takpovediac "v pohybe" a tvárne.
Iným poznatkom je, že zvieratám spontánne stúpla hladina IGF-II po učení (zapamätávali si nepríjemné zážitky, miesta, kde dostali mierne elektrošoky, aby sa im vyhli), pričom zablokovanie tohto javu znemožnilo tvorbu dlhodobých spomienok. "Tieto údaje budú mať ďalekosiahle dôsledky, lebo nám poskytujú nové stopy, ako vlastne máme skúmať stratu pamäte a zábudlivosť v prípade ľudí s poruchami poznávacích schopností, ako sú pacienti s Alzheimerovou chorobou, po mozgovej porážke alebo s demenciou," povedala Cristina Alberiniová.
Podrobnejšia analýza na bunkovej úrovni preukázala, že IGF-II vplýva na takzvanú dlhodobú potenciáciu, čo je zmena intenzity kontaktných bodov (synáps) medzi nervovými bunkami, ktorú neurovedci považujú za hlavný faktor utvárania dlhodobej pamäte. IGF-II posilnil prenos signálov medzi nervovými bunkami a udržal ho dlhší čas. IGF-II konkrétne pôsobí cez svoju vlastnú receptorovú molekulu a jeho činnosť závisí na aktivácii enzýmu GSK3 beta a receptoroch AMPA chemického neuroprenášača glutamátu, ktoré sa tiež podieľajú na pamäti.
"Podľa našich poznatkov je to prvé preukázanie výrazného posilnenia pamäte prirodzene sa vyskytujúcim faktorom, ktorý ľahko prechádza hematoencefalickou (krvnomozgovou) bariérou, čo je sľubné pre vývoj novej liečby," uzavrela Cristina Alberiniová.
Zdroje: Nature z 27.1.2011; Komuniké The Mount Sinai Hospital/Moutn Sinai School of Medicine a NIH/National Institute of Mental Health, obe z 26.1.2011
Autor článku: TASR