Fajčenie patrí medzi spoločenské drogy. Niektorými je považované za módnu záležitosť, inými za osobný zvyk a väčšinou z nás za zlozvyk pokladajúci sa za prejav slabosti.
Napriek tomu, že fajčenie má nespochybniteľne škodlivý vplyv na zdravie človeka, vo svete, a rovnako aj na Slovensku, fajčí jedna tretina obyvateľstva. Viac je rozšírené medzi mužmi, ale zvyšuje sa počet fajčiacich žien. Aj napriek známemu faktu, že život fajčiarov sa skracuje priemerne o 5 minút pri vyfajčení jednej cigarety a celkove o 8 – 10 rokov, výskyt závislosti na nikotíne má vzostupnú tendenciu. Aj vzhľadom na medializáciu rizikovosti fajčenia, ale aj z iných dôvodov, kde dominujú hlavne rodinné, pracovné, ekonomické, sa až 73 percent fajčiarov počas svojho života niekedy pokúšalo alebo pokúša prestať fajčiť, avšak väčšina neúspešne.
Každých 10 sekúnd
Osoba s dlhodobou spotrebou tabaku má 50 percentnú pravdepodobnosť, že zomrie predčasne na chorobu spôsobenú fajčením tabaku. Tabak sa prvýkrát v písomnostiach spomína až po objavení Ameriky. Z Európanov ho prvýkrát vyskúšal Kolumbus. Odvtedy zaznamenal export tabaku zlatú éru, slúžil ako platidlo, jeho predaj financoval americkú revolúciu, stal sa synonymom šarmu, elegancie, štýlovosti. Na následky fajčenia zomrie každých 10 sekúnd jeden človek!
Fajčenie, srdce a krvný obeh
Vdychovanie tabakového dymu vyvoláva niekoľko okamžitých reakcií srdca a ciev. Do jednej minúty od začiatku fajčenia sa začne zrýchľovať srdcový tep, v priebehu prvých 10 minút sa môže zvýšiť až o 30 percent. Fajčenie tiež zvyšuje krvný tlak, krvné cievy sa zužujú, čo núti srdce aby vykonalo väčšiu námahu, aby zabezpečilo prísun krvi a tým aj kyslíka k tkanivám. Väzba oxidu uhoľnatého na krvné farbivo hemoglobín prebieha omnoho ľahšie ako v prípade kyslíka. To znižuje množstvo kyslíka, ktorý sa môže dostať ku tkanivám. Pri nezabezpečení kyslíka pre srdce vzniká ischemická choroba srdca (ICHS). Môže prebiehať nepoznane, alebo typickou bolesťou na hrudníku, alebo dokonca srdcovým infarktom. Na jej vzniku sa podieľa aj kôrnatenie ciev – ateroskleróza. Fajčenie cigariet, zvýšená hladina cholesterolu a vysoký krvný tlak sú najviac overené rizikové faktory spôsobujúce ICHS.
Fajčiar cigariet má dvakrát až trikrát vyššie riziko, že dostane srdcový infarkt, ako nefajčiar. Pokiaľ sú súčasne prítomné oba ďalšie hlavné rizikové faktory, potom sa šanca dostať srdcový infarkt môže zvýšiť osemkrát. Nedostatočné prekrvenie sa ale môže previť aj na cievach – vzniká ischemická choroba dolných končatín (ICHDK) Fajčiari majú šestnásťkrát vyššie riziko vzniku ochorení periférnych ciev, ako ľudia, ktorí nikdy nefajčili.
Fajčiari, ktorí nevenujú pozornosť prvým príznakom a naďalej fajčia, majú vyššiu pravdepodobnosť vývoja gangrény nohy. Nedodanie kyslíka do mozgu spôsobuje mozgovú mŕtvicu, s možnými vážnymi následkami.
Diabetes mellitus a fajčenie
Fajčenie negatívne ovplyvňuje srdcovocievny systém. To je známy fakt. Ale aj cukrovka negatívne ovplyvňuje srdcovo- cievny systém. To je tiež dobre známe. Diabetik je z hľadiska rizikovosti považovaný za človeka s prekonaným srdcovým infarktom.
Fajčiar – diabetik je vystavený výrazne väčšiemu riziku ochorenia srdca a ciev a ako diabetik – nefajčiar a ešte významnejšie v porovnaní s nediabetikom nefajčiarom. Ak má človek cukrovku 2. typu a fajčí, riziko poškodenia srdcovo-cievneho systému sa sčítava a podobne sa sčítava aj skrátenie celkovej dĺžky života o 12 – 15 rokov.
Samotné fajčenie má devastujúci vplyv na organizmus. Ovplyvňuje nielen cievny systém, ale zhoršuje aj metabolické pochody v tele človeka. Pri fajčení akútne stúpa hladina cukru (hyperglykémia), inzulínu (hyperinzulinémia) a tlaku krvi. Chronické fajčenie poškodzuje cievnu výstelku – endotel, čo vedie k zhoršeniu vnímavosti organizmu na inzulín – inzulínovej rezistencie a tým sa znovu zvyšuje hladina cukru. Inzulínová rezistencia je spolu s poruchou vylučovania inzulínu príčinou vzniku cukrovky 2. typu.
Skúsení diabetici vedia, že cigareta alebo cigarety skresľujú výsledky – glykémia je vždy vyššia. Preto mnohí, aby docielili lepšie výsledky, pred odberom krvi na kontrolné vyšetrenie u diabetológa, z donútenia nefajčia. Ale to je iba oklamanie výsledkov. Hyperglykémia je u fajčiarov väčšinou trvalá a je zodpovedná za vznik neskorších diabetických komplikácií. Ťažké kovy v cigarete – hlavne kadmium tiež zvyšujú výskyt diabetu.
Sledovania preukázali, že výskyt cukrovky je významne vyšší u fajčiarov a riziko sa jednoznačne zvyšuje s počtom denne vyfajčených cigariet a vrcholí u tých, ktorí vyfajčia 20 a viac cigariet denne. Fajčiar má 1,5 násobne väčšie riziko, že bude mať diabetes ako nefajčiar. Tento vzťah je výraznejší hlavne u mužov. Prevencia fajčenia znižuje nielen chorobnosť a úmrtnosť na srdcovo-cievne ochorenia, ale aj na výskyt cukrovky.
Fajčenie spravidla vyvoláva tiež zvýšenie koncentrácie cholesterolu v krvi, čo zhoršuje priebeh aterosklerózy u diabetikov. Zvyšuje sa aj hladina fibrinogénu a počtu krvných doštičiek, čo vedie k zvýšeniu lepkavosti (viskozity) krvi. Všetky tieto zmeny zvyšujú riziko fajčiarov, že sa u nich rozvinú rôzne formy aterosklerózy.
Navyše fajčenie ovplyvňuje aj vznik a charakter obezity. Fajčiari bývajú obéznejší ako nefajčiari a navyše mávajú nebezpečnejšiu abdominálnu obezitu, pri ktorej je tuk sústredený hlavne okolo pása. Tieto zistenia stoja proti častému argumentu hlavne žien – fajčiarok, že cigarety podporujú štíhlosť. Po zanechaní fajčenia priberú len tí, ktorí namiesto zdolávania abstinenčných príznakov jedia viac, najčastejšie sladkostí alebo sladkých nápojov.
Výhody zanechania fajčenia sa prejavia okamžite. Už za 20 minút sa tlak krvi a srdcová frekvencia vracajú do normy. Za 24 hodín sa oxid uhoľnatý vylúči z tela a pľúca začnú svoju samoočistnú kúru. Stopy nikotínu začínajú miznúť za 48 hodín po poslednej cigarete. Čoskoro sa zlepší chuť a čuch, človek sa cíti lepšie. Dýchanie sa stáva voľnejším, fyzická aktivita je ľahšia.
Za dlhší čas sa vyrovná aj riziko zdravotných komplikácii s ostatnými. Niekoľko vykonaných štúdií ukázalo, že sa v priebehu piatich rokov po zanechaní fajčenia riziko vzniku ochorení srdca a ciev znižuje takmer na úroveň rizika nefajčiarov. Zanechanie fajčenia po srdcovom infarkte môže znížiť riziko jeho opakovania na polovicu. Riziko mozgovej mŕtvice sa významne zníži za dva roky, a za päť rokov je rovnaké ako riziko nefajčiarov.
Prečo prestať fajčiť
Jednou z najlepších vecí, ktoré môže každý diabetik urobiť, je nefajčiť, alebo ak začal, tak zanechať fajčenie. Nezvýši si tak riziko nádorového ochorenia, ale aj poškodenia ciev hlavne srdca, mozgu a dolných končatín. Už samotný diabetes predstavuje zvýšené riziko postihnutia cievneho systému, čo môže viesť k mozgovej porážke, srdcovému infarktu, zlyhaniu obličiek. Diabetici fajčiari majú toto riziko znásobené. Zanechanie fajčenia a zvýšenie fyzickej aktivity má iba výhody – predchádza vzniku cukrovky, v prípade vzniku ochorenia zlepšuje jeho metabolickú vyrovnanosť, znižuje glykémie a znižuje výskyt obezity.
Riziko výskytu diabetu sa zníži u bývalých fajčiarov o 10 rokov po zanechaní fajčenia u mužov a o 5 rokov u žien na úroveň akú majú nefajčiari. Prestať fajčiť kedykoľvek v živote znamená okamžité výhody i dlhodobé zlepšenie zdravotného stavu. Pri fajčení tabaku neexistuje žiadne takzvané bezpečné množstvo. Pre maximalizáciu zdravia a minimalizáciu rizika je nevyhnutné zdržať sa fajčenia úplne a vyhýbať sa úplne i tzv. pasívnemu fajčeniu. Účinné liečenie závislosti na tabaku by v priebehu niekoľkých rokov významným spôsobom zlepšilo celkový zdravotný stav obyvateľstva.
Autor článku: MUDr. Adriana Ilavská, časopis Bedeker zdravia