Ani nie jednoročné deti chápu pojem sociálnej dominantnosti. Ako základ predpovede, koho vôľa preváži pri konflikte cieľov dvoch osôb, využívajú to najočividnejšie – pomernú veľkosť postavy.
V časopise Science to oznámil štvorčlenný tím Lotte Thomsenovej z Harvardovej univerzity v Cambridge v americkom štáte Massachusetts a univerzity v dánskej Kodani. Podľa týchto vedcov to znamená, že sa rodíme, alebo sa nám vyvíja vo veľmi skorom veku, určitá forma chápania, kto dominuje v predmetnej spoločenskej jednotke a ako to súvisí s pomernou veľkosťou jedincov.
Ide o súvislosť, ktorá je v ľudských kultúrach doslova všadeprítomná. Odhalili respektíve potvrdili ju aj výskumy správania mnohých druhov zvierat. Bábätkám táto schopnosť môže pomáhať v náročnej úlohe pochopiť štruktúru ich sociálneho prostredia. "Tradiční králi a náčelníci sedávajú na veľkých a vyvýšených trónoch a nosievajú zložité koruny a róby, ktoré spôsobujú, že vyzerajú väčší, než akí sú naozaj. Podriadení sa zasa často klaňajú, alebo padajú na kolená, aby preukázali úctu nadriadeným ľuďom a bohom. Mnohé zvieratá, ako vtáky a mačkovité šelmy, sa zasa nafúknu a naježia, aby v očiach nepriateľa vyzerali fyzicky väčší a zvalia sa na zem, aby preukázali podrobenie sa, ako psy. Naša práca naznačuje, že dokonca pri veľmi obmedzenej socializácii dokážu takéto prejavy pochopiť aj deti, ktoré ešte nevedia hovoriť," povedala Lotte Thomsenová.
S kolegami analyzovala reakcie 144 detí vo veku osem až 16 mesiacov, ktoré pozerali na videu vzájomné vzťahy rôzne veľkých kreslených postavičiek. Keďže sa ich ešte nemohli pýtať, vychádzali z faktu, že také malé deti sa pozerajú dlhšie na to, čo ich prekvapí.
Deti sa skutočne pozerali oveľa dlhšie, v priemere 20 sekúnd, keď na obrazovke väčšia postavička ustúpila menšej, voči 12 sekundám, keď menšia ustúpila väčšej.
Osemmesačné deti však podriadenie sa väčšej postavičky menšej ešte neprekvapovalo, kým deväťmesačné sčasti, desaťmesačné až 13-mesačné vždy. To znamená, že príslušné pojmové chápanie sa nám rozvíja medzi ôsmym a desiatym mesiacom veku. Ďalšie dva pokusy však potvrdili, že tieto výsledky nevyplývajú z toho, že by deti jednoducho automaticky očakávali všeobecné prevracanie sa menších jedincov (o to išlo na predmetných videách), aj v situáciách, ktoré nezahŕňajú konfliktné ciele. Členka tímu Susan Careyová z Harvardovej univerzity v tom vidí ďalší dôkaz určitej vrodenej pripravenosti malých detí na pochopenie abstraktných zreteľov ich sociálneho sveta. Dopĺňa to obdobné výsledky iných vedcov, týkajúce sa intuitívnej fyziky, psychológie a matematiky a zo sociálnej oblasti napríklad rozpoznávania, či dospelí ľudia a staršie deti pomáhajú alebo bránia, respektíve zavadzajú tretej osobe na scéne.
Autor článku: TASR