Snahy klasifikovať bolesť hlavy siahajú až do roku 1960. Prvá medzinárodná klasifikácia bolestí hlavy v roku 1988 bola dlhé roky oporou pre klinickú prax.
Vývoj a nové poznatky viedli k úprave klasifikácie bolestí hlavy v roku 2004. Posledná klasifikácia vytvorila podmienky pre presnejšiu diagnostiku bolestí hlavy, lepšie pochopenie klinických príznakov, zlepšila spoluprácu medzi výskumnými pracoviskami, lekármi a inými medicínskymi odbormi. Veľmi dôležitým bol rok 1990, kedy sa uviedol sumatriptan ako špecifický liek na migrénu.
Čo je migréna?
Migrénou sa označuje záchvatová bolesť hlavy, ktorá je jednostranná, má pulzujúci charakter a trvá 4 – 72 hodín. Túto bolesť často sprevádza nevoľnosť od žalúdka, zvracanie, precitlivenosť na svetlo a zvuk. Tieto príznaky mnohokrát človeka pripútajú na lôžko a upravujú sa až po viachodinovom spánku. Mimo záchvatu migrény sa osoba cíti dobre a nemá žiadne ťažkosti. Záchvaty bolestí hlavy sa opakujú, niekedy veľmi zriedkavo (napríklad 1 – 2x za rok).
Jednoduchým delením sa rozlišujú migrény bez aury (viac prípadov) a s aurou. Aura sa prejavuje niekoľko minút pred vývojom bolestí hlavy poruchou videnia, stratou videnia (skotóm) alebo iskrami pred očami (scintilácie). Aurou môžu byť aj niektoré neurologické príznaky, prechodné ochrnutie končatín, poruchy reči a iné. Príčina migrény sa dá zistiť asi u polovice prípadov. Ide o geneticky podmienené ochorenie s poruchami na niektorých chromozómoch (1., 4.,6.,11.,14., 19., X). Časté záchvaty migrén zhoršujú významne kvalitu života, najmä ak sa vyskytujú viackrát mesačne. To je dôvodom pre diagnostiku a liečbu.
Diagnostika migrény
Špeciálny test na posúdenie bolesti hlavy z dôvodu migrény neexistuje. Migréna však má typické príznaky, ktoré dovoľujú vo väčšine prípadov urobiť diagnózu z podrobného rozboru ťažkostí. Zhoršenie bolestí hlavy fyzickou námahou býva tiež jedným z typických znakov. Okolnosti vzniku, ako nedostatok spánku, vyčerpanosť, niektoré jedlá, hormonálne zmeny a iné vplyvy prostredia umožňujú nájsť spúšťací faktor, čo má potom význam pre liečbu.
Pre vylúčenie sekundárneho pôvodu bolestí hlavy sa obvykle robia viaceré vyšetrenia. K týmto vyšetreniam patrí kontrola krvného tlaku, hematologický a biochemický screening, očné vyšetrenie, elektrofyziologické a zobrazovacie metódy. Tieto metódy však vylúčia len inú príčinu bolestí hlavy ak sa nachádzajú normálne nálezy.
Súčasťou liečby je vždy vylúčenie spúšťacích faktorov bolestí hlavy. Ak nezistíme žiadny spúšťací faktor a nepomáha úprava životospráv, pristupuje sa k medikamentóznej liečbe. Výhodou oproti minulosti, kedy boli k dispozícii predovšetkým nesteroidné antireumatiká alebo iné nešpecificky pôsobiace lieky a významným prelomom v liečbe bolo uvedenie sumatriptanu ako špecifického lieku.
Jeho vývoj súvisel s novými poznatkami patofyziológie migrény. Bolesť hlavy v záchvate súvisí s aktiváciou trigeminovaskulárneho systému, ktorý je v mozgovom kmeni. Zastaviť aktiváciu tohto systému dokážu už spomínané triptany, ktoré sú agonistami receptorov serotoninu 1B 1D 1F. Utlmia vylučovanie vazoaktívnych peptidov z trigeminovaskulárnych zakončení.
Tým sa tiež utlmia nociceptívne impulzy neuronov trigeminocervikálneho komplexu. Efekt v útlme bolesti sa objavuje veľmi rýchlo a migrenózny záchvat odznieva behom niekoľkých minút. Niektoré stavy však vyžadujú individuálny prístup v diagnostike aj liečbe. Ďalšie možnosti zostávajú v rukách odborníkov, neurológov.
Autor článku: MUDr. Ľubomír Lipovský, PhD., časopis Bedeker zdravia