Žilová trombóza

Verejnosť je pomerne dobre informovaná o ateroskleróze a jej komplikáciách (srdcový infarkt, mozgová porážka). Rovnako aj rizikové faktory aterosklerózy sú často predmetom mediálneho záujmu. Informovanosť verejnosti o žilovej trombóze je však veľmi nízka, napriek jej nebezpečnosti.

V roku 2002 boli v Spojených štátoch publikované závažné skutočnosti: takmer tri štvrtiny (74 percent) dospelých je podľa prieskumu Americkej asociácie verejného zdravotníctva málo alebo vôbec informovaných o hlbokej žilovej trombóze. Z ľudí, ktorí vedeli o existencii hlbokej žilovej trombózy, nevedela viac ako polovica (57 percent) vymenovať rizikové faktory tohto ochorenia.

Čo je žilová trombóza?

V druhej polovici 19. storočia Virchow sformuloval tri základné príčiny vzniku trombózy: zmeny cievnej steny, zmeny krvného prúdu a zmeny v zložení krvi. Zatiaľ, čo pri poškodení tepien jednoznačne dominuje poškodenie cievnej steny (ateroskleróza) a pridružené rizikové faktory (fajčenie, cukrovka, vysoký tlak a vysoká hladina cholesterolu), pri postihnutí žíl vo väčšej miere  uplatňujú zmeny krvného prúdu a zmeny v zložení krvi.

 Žilová trombóza je stav, pri ktorom vzniká krvná zrazenina v žile. Krvná zrazenina prekáža odtoku krvi z postihnutej oblasti (napríklad z dolnej končatiny). Postihnutá končatina bolí a je opuchnutá. V prípade, že sa časť krvnej zrazeniny v žile odtrhne a krvný prúd ju zanesie do pľúcneho riečiska, dochádza k pľúcnej embólii. Pľúcna embólia môže ohroziť život pacienta. V najťažších prípadoch spôsobiť náhle úmrtie. Vážnou chronickou komplikáciou žilovej trombózy v dôsledku zmeny odtokových pomerov dolnej končatiny je posttrombotický syndróm, ktorého najťažším prejavom je vred predkolenia.

Trombóza a interné ochorenia

Interná medicína (nazývaná aj kráľovnou medicíny) – vnútorné lekárstvo je široký medicínsky odbor zaoberajúci sa diagnostikou a liečbou ochorení vnútorných orgánov. Vážne interné ochorenia často pútajú pacienta na lôžko,  najťažších prípadoch si vyžadujú hospitalizáciu. Hospitalizácia pre akútne interné ochorenie zvyšuje riziko žilovej trombózy 8-násobne.

Ošetrujúci lekár po prijatí pacienta do nemocnice posudzuje, či sú u pacienta prítomné rizikové faktory trombózy. Na základe rozsiahlych štúdií odborné lekárske spoločnosti stanovili tieto rizikové faktory žilovej trombózy u pacientov s internými ochoreniami:

  • akútny infarkt myokardu
  • srdcová nedostatočnosť
  • akútny zápal priedušiek pri ich chronickom postihnutí
  • zápalové ochorenie čreva
  • akútne infekčné ochorenie ischemická mozgová porážka s následnou poruchou hybnosti
  • reumatické ochorenie
  • nádorové ochorenie
  • vek nad 75 rokov
  • pacient v minulosti prekonal žilovú trombózu.

Pohyblivosť vážne chorého pacienta sa znižuje. Menej pohybu znamená menšie zapájanie svalovej pumpy, ktorá sa za bežných okolností významne podieľa na odtoku krvi z končatín. Viac ohrození sú ľudia vo vyššom veku, s nadváhou. Netreba zabúdať, že pacienti sa môžu liečiť na viacero chorôb naraz. Tým sa znásobuje aj riziko vzniku trombózy.

Hlavné zásady prevencie

  • dostatočný prísun tekutín. Ak pacient neprijíma tekutiny ústami, príjem nahrádzajú infúzie.
  • precvičovať nohy na lôžku. Trombóza najčastejšie vzniká v dolných končatinách, preto je dôležité zapájať „svalovú pumpu“ (krúženie v členkoch, napínanie a uvoľňovanie lýtkového svalstva).
  • elastické obväzy alebo pančuchy, ktorých úlohou je zabezpečiť zlepšenie odtoku krvi. Avšak v prípade srdcového zlyhania je táto metóda prevencie zakázaná.
  • včasná rehabilitácia, hneď ako to stav pacienta dovolí.

Okrem týchto opatrení ošetrujúci lekár zváži podľa stavu pacienta aj prevenciu liekmi na ovplyvnenie zrážania krvi. V súčasnosti sa najčastejšie za týmto účelom používajú heparíny s nízkou molekulovou hmotnosťou. Lieky sa podávajú injekčnou formou, podkožne do kožnej riasy brucha alebo stehna a ramena. Dĺžku podávania zvažuje ošetrujúci lekár podľa závažnosti stavu pacienta.

Autor článku: MUDr. Katarína Dostálová, časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: