Gastroskopia a kolonoskopia

Endoskopické vyšetrovacie metódy sa od druhej polovice 20. storočia dostali na prvé miesto v diagnostike ochorení tráviaceho traktu.

Jedná sa o vyšetrenia ohybnými prístrojmi, umožňujúcimi po zavedení cez ústa alebo konečník zobraziť sliznice tráviaceho traktu. Vzhľadom na spôsob vyšetrenia sú tieto výkony medzi pacientmi nie veľmi populárne. Endoskopie sú stále nenahraditeľné v diagnostike množstva závažných ochorení tráviaceho traktu. Umožňujú rýchlu a presnú diagnózu a v posledných desaťročiach sú stále významnejšie aj v možnosti liečebných zákrokov, ktoré by si v minulosti nevyhnutne vyžiadali operáciu so všetkými svojimi rizikami.

Gastrofibroskopia

Alebo ezofagogastroduodenoskopia je endoskopické vyšetrenie hornej časti tráviaceho traktu – pažeráka, žalúdka a dvanástnika ohybným prístrojom – gastrofibroskopom. Dôvodom na vyšetrenie býva celá škála príznakov, najmä bolesti v hornej časti brucha, napínanie na vracanie, vracanie, chudnutie, sťažené prehĺtanie ale aj menej alarmujúce príznaky ako nevoľnosť, plnosť v nadbrušku, nechutenstvo, pálenie záhy. V prípade veľmi intenzívnych bolestí brucha, vracania krvi, výskytu čiernej kolomažovitej stolice, či závažnej chudokrvnosti je gastroskopia nevyhnutná v čo najskoršom možnom termíne, najneskoršie do 24 hodín.

Vyšetrenie nalačno

Pred gastroskopickým vyšetrením sa nesmie minimálne 6 hodín jesť a piť. Princíp a postup vyšetrenia musí byť pacientovi dôkladne vysvetlený, súhlas s výkonom potvrdí podpisom. Lekára treba informovať o užívaných liekoch, najmä tých, ktoré ovplyvňujú zrážanie krvi. Z ústnej dutiny je nutné odstrániť prípadnú snímateľnú zubnú protézu.

Pred zavedením prístroja sa hrdlo znecitliví lokálnym anestetikom v spreji. U malej časti pacientov, ktorí sú nepokojní alebo majú veľké obavy z vyšetrenia, je možné podať do žily utlmujúci liek. Gastroskopia sa vykonáva ležmo v polohe na ľavom boku. Do úst medzi zuby sa vloží ochranný plastikový náustok. Na pokyn lekára na začiatku výkonu pacient aktívne naznačí hlt, čo umožní vkĺznutie fibroskopu do pažeráka.

Prvotný pocit nedostatku vzduchu ako aj napínanie na vracanie, možno zmierniť pravidelným dýchaním a sústredením sa na pokyny vyšetrujúceho lekára a zdravotnej sestry. Vyšetrenie trvá niekoľko minút a nie je bolestivé. Počas neho sa často odoberá vzorka sliznice na histologické vyšetrenie prostredníctvom drobných klieštikov, zavádzaných cez kanálik vo vnútri gastroskopu.

Odber vzorky pacient necíti, poranenie sliznice je minimálne a nebýva zdrojom výraznejšieho krvácania. Histologickým vyšetrením vzorky je možné získať dôležité informácie (zápalové ev. nádorové zmeny, prítomnosť Helicobactera pylori).

Komplikácie diagnostickej gastroskopie sú veľmi zriedkavé, skôr sa vyskytnú ako následok utlmujúcej injekcie (alergia, točenie hlavy, kolapsový stav, poruchy srdcového rytmu, dýchací útlm). Z komplikácií samotného výkonu by sa mohlo vyskytnúť poškodenie zadnej steny hltanu, výnimočne by mohlo prísť k prederaveniu steny pažeráka alebo žalúdka, najmä pri ich postihnutí chorobným procesom. Po výkone veľa pacientov uzná, že sa vyšetrenia báli zbytočne.

Kolonoskopia

Je to vyšetrenie hrubého čreva ohybným prístrojom – kolonoskopom, ktorý sa zavádza cez konečník a cez hrubé črevo postupuje až do jeho začiatočnej časti – slepého čreva, alebo až do koncovej časti tenkého čreva. Vyšetrenie len spodnej, koncovej časti hrubého čreva (konečníka a esovitej časti hrubého  čreva) sa nazýva rektosigmoideoskopia.

Dôvodom na kolonoskopiu býva najčastejšie prítomnosť krvi v stolici, pozitivita stolice na skryté krvácanie, náhle zmeny charakteru stolice najmä u starších pacientov, hnačky, resp. striedanie zápchy a hnačky, chudokrvnosť s úbytkom na hmotnosti, bolesti brucha, alebo aj preventívne dôvody u vysokorizikových skupín.

Pred kolonoskopiou je potrebná príprava, ktorá ma zabezpečiť vyčistenie čreva od stolice, aby bolo možné detailne prezrieť sliznicu v čo najväčšom rozsahu. Tri dni pred vyšetrením treba dodržiavať diétu s vylúčením zvyškových jedál a s dostatkom tekutín. Ak pacient užíva preparáty železa, je nutné ich vynechať už 5 – 7 dní pred vyšetrením. Lieky ovplyvňujúce zrážanlivosť krvi sa niekoľko dní pred vyšetrením nahrádzajú injekčne podávaným nízkomolekulárnym heparinom.

Deň pred vyšetrením sa v poobedňajších hodinách podáva silné preháňadlo, ktoré je potrebné zapiť minimálne tromi litrami tekutiny. Do vyšetrenia už pacienti tuhú stravu nekonzumujú. Obavy z nedostatočného účinku preháňadla bývajú často zbytočné, nakoľko veľká skupina pacientov zo strachu z nedokonalého vyprázdnenia prijíma oveľa menej potravy ako by bolo potrebné.

U starších ľudí a diabetikov však musí byť primeraný príjem tekutín a energie zachovaný. Vyžaduje sa písomný súhlas pacienta, ktorý má byť podrobne informovaný o nutnosti, priebehu vyšetrenia, či prípadných komplikáciách. Pred vyšetrením alebo počas neho je možné podať utlmujúcu injekciu, v malej časti prípadov zlej tolerancie vyšetrenia, alebo na žiadosť pacienta, je na určitých pracoviskách možnosť vykonať kolonoskopiu v celkovej anestéze.

Hanba nie je namieste!

Vyšetrenie sa vykonáva ležiac, väčšinou sa začína v polohe na ľavom boku. Po predchádzajúcom vyšetrení konečníka prstom sa kolonoskop zavádza do čreva. Počas vyšetrenia je nutné do čreva cez kolonoskop vháňať určité množstvo vzduchu, aby sa črevo rozvinulo a bol možný ďalší postup kolonoskopu. Pacient  to môže vnímať ako nepríjemné alebo bolestivé nafukovanie. Vzduch je ale možné kolonoskopom odsať a pacientovi prinesie úľavu i spontánny odchod vetrov.

Priebeh hrubého čreva je najmä v jeho dolnej časti kľukatý, čo často spôsobuje vytváranie kľučiek ohybného kolonoskopu, ktoré jednak zabraňujú ďalšiemu postup prístroja, jednak napínaním črevnej steny a závesu čreva vyvolávajú tlak a bolesti v brušnej dutine. Rôznymi manévrami, zmenou polohy pacienta na chrbát alebo aj na pravý bok, tlakom asistujúcej zdravotnej sestry na brušnú stenu v mieste vznikajúcej kľučky však možno vo väčšine prípadov zabrániť a zaviesť koniec kolonoskopu až do slepého čreva.

Dôležitá je spolupráca pacienta a čo najväčšie uvoľnenie svalov brušnej steny. Pri zadržiavaní dychu a napínaní brušného svalstva (aj podvedomého) nie je možné dostatočne brániť vzniku nežiaducich kľučiek kolonoskopu. Vyšetrenie trvá v priemere 20 – 30 minút, pri komplikovanejšom priebehu aj hodinu. Náhlenie a netrpezlivosť (aj zo strany pacienta) výkon v konečnom dôsledku skôr predĺži.

Život zachraňujúca diagnostika

I keď je kolonoskopia nepríjemná a niekedy bolestivá, je základným vyšetrením v diagnostike zápalov, polypov, nádorov hrubého čreva. Komplikácie výkonu sú zriedkavé, jedná sa hlavne o prederavenie steny  hrubého čreva alebo menej závažné krvácanie. Komplikáciami sú viac zaťažené liečebné výkony vykonané v rámci kolonoskopie – odstránenie polypov hrubého čreva – polypektómia, ktorá však na druhej strane zbaví pacienta nutnosti podstúpiť chirurgický zákrok.

Podobne ako pri gastroskopii, aj pri kolonoskopii sa môžu vyskytnúť komplikácie po podaní utlmujúcej injekcie. Technický pokrok v budúcnosti určite prinesie nové metódy vyšetrenia tráviaceho traktu alebo ich modifikácie, ktoré budú pre pacienta komfortnejšie a menej zaťažujúce. Vyššiu úspešnosť a toleranciu týchto výkonov s cieľom zlepšiť zdravotný stav pacienta však umožní najmä dobrá informovanosť, pozitívny prístup a spolupráca tímu lekár – pacient.

Autor článku: MUDr. Peter Hegyi, časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: