Pacienti, ktorým transplantovali pečeň, majú oddnes vlastné združenie. "Založili sme ho nielen preto, aby sa pacienti stretávali, ale aby mali možnosť aj komunikovať smerom na verejnosť, aby mali možnosť sa podeliť o svoje skúsenosti," povedal pre TASR hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre orgánovú transplantáciu Filip Danninger. Ozrejmil, že títo ľudia, ktorých je na Slovensku asi 120, môžu po operácii viesť plnohodnotný pracovný alebo rodinný život.
"Združenie je veľmi dôležité, lebo jednak sumarizuje pacientov, ale sumarizuje aj rodinných príslušníkov, ktorí sú členmi a ten pacient musí žiť naozaj v dobrom sociálnom prostredí, lebo je závislý na tej rodine, či už z hľadiska hygienického štandardu, ale aj pravidelného užívania liekov, návykov, životosprávy," konštatoval Danninger. Poznamenal, že pri zotavovaní po transplantácii je podpora rodiny veľmi pozitívna.
Ako pre TASR povedala sestra Blanka z Inštitútu milosrdných sestier Sv. kríža, rok po absolvovanej operácii sa cíti veľmi dobre. "Neuvedomovala som si, že mám v tele kus niekoho iného, ale som si uvedomovala, že žijem, lebo ja som bola na hranici života a smrti, keď som išla na transplantáciu," opísala svoje pocity po zákroku. Poukázala na to, že pred ňou nevedela, či sa prebudí do nového života.
Na Slovensku vlani transplantovali 33 pečení. Ako ozrejmil Danninger, transplantačný program sa v SR začal transplantáciami v zahraničí v roku 1995, u nás sa operuje od roku 2001. Priblížil, že cieľom je, aby sa počet transplantácii pohyboval na úrovni 50 až 70 ročne. Transplantáciu pečene potrebujú väčšinou pacienti s autoimúnnymi ochoreniami, tí, ktorých postihla vírusová hepatitída B alebo C, ako aj tí, ktorým pečeň zničil alkohol. U takýchto pacientov sa však zákrok zrealizuje iba v prípade, že minimálne pol roka abstinujú.
Autor článku: TASR