Nový výskum potvrdil všeobecné pravidlo, že pri chrípkovej epidémii sa treba maximálne vyhýbať rizikovým verejným priestorom, najmä uzavretým. Reálne riziko nákazy však závisí na veľkosti vírusových častíc.
V časopise Journal of the Royal Society Interface to oznámili Linsey Marrová so svojou doktorandkou Wan Yangovou a Elankumaran Subbiah z Virgínskeho polytechnického inštitútu a štátnej univerzity v americkom Blacksburgu. Skúmali pravdepodobnosť nákazy vírusom chrípky A pri jeho rôznych koncentráciách vo vzduchu na verejných miestach. „Stále presne nepoznáme pomernú dôležitosť vzdušnej cesty prenosu chrípky, v rámci ktorej ďalší ľudia vdychujú drobné kvapôčky z výdychov, kašľania a kýchania infikovaných osôb,“ povedala Linsey Marrová. Pripomenula známe cesty prenosu vírusov chrípky A: priamym kontaktom, nepriamym kontaktom, veľkými kvapkami z výdychov, kašľania a kýchania chorých, a aerosólmi, ktoré zostávajú po vyparení sa takých veľkých kvapiek.
„Zvlášť kontroverzná je aerosólová cesta prenosu, lebo existujú iba slabé dôkazy nákazy sprostredkovanej aerosólmi s vírusmi. Sčasti je to dôsledok obťažnosti výskumov, ktoré zahŕňajú ľudské subjekty, sčasti dôsledok obťažnosti odhaliť vírusy chrípky vo vzdušnom prostredí,“ vysvetlila Linsey Marrová. Predmetné aerósoly sa totiž vo vzduchu rýchlo zrieďujú, čo vedie k veľmi nízkej koncentrácii vírusov. No akej? S kolegami zmerala nielen skutočné vzdušné koncentrácie vírusov chrípky A, ale aj veľkosti príslušných aerosólových častíc. Od veľkosti častíc totiž závisí, ako dlho sa budú vznášať vo vzduchu a teda ako dlho predstavujú riziko nákazy.
Vzorky získali v decembri 2009 a apríli 2010 z čakárne v zdravotnom stredisku, z dvoch miestností pre batoľatá a jednej pre bábätká v jasliach a z kabín troch dopravných lietadiel na diaľkovej linke medzi virgínskym Roanoke a kalifornským San Franciscom. „Polovica vzoriek skutočne obsahovala aerosólované vírusy chrípky A. Pri ostatných zrejme neboli prítomné nijaké infikované osoby. Priemerná koncentrácia bola 16.000 vírusov na meter kubický vzduchu. Väčšina vírusov súvisela s jemnými časticami, ktoré mali priemer pod 2,5 mikrometra. Také častice zostávajú vo vzduchu hodiny. Vzhľadom na tieto hodnoty by množstvo vírusov vdýchnuté človekom počas jednej hodiny postačovalo na vyvolanie nákazy chrípkou,“ povedala Linsey Marrová.
S kolegami na záver konštatovala, že to presvedčivo kvantitatívne podporuje možnosť vzdušného prenosu chrípky drobnými kvapôčkami v uzavretých priestoroch. Tento výskum okrem iného dokladá, že na klasickej rodičovskej múdrosti „Nikdy nechoď do nemocnice, ak nechceš ochorieť!“ predsa len asi niečo je.
Na snímke Linsey Marrová z Virgínskej polytechniky a štátnej univerzity viedla výskum rizika vzdušného prenosu chrípky.
Autor článku: TASR