Štítna zľaza - choroby

Párová endokrinná žľaza je veľmi citlivým orgánom, ktorý dokáže poriadne potrápiť. Choroby štítnej žľazy sú spôsobené buď jej hyperaktivitou, alebo naopak nedostatočnou činnosťou.

Jód – dobrý pomocník, zlý pán

V štítnej žľaze (glandula thyreoidea) sa z hormónov tvorí predovšetkým tyroxín a trijódtyronín. Spomedzi endokrinných žliaz sa choroby štítnej žľazy vyskytujú najčastejšie. Ich rozpoznanie a liečba patrí do vyšetrenia a sledovania (zvyčajne doživotného) endokrinológom. Najčastejším lokálnym prejavom je zväčšenie štítnej žľazy – struma. Pôvodne sa pod strumou rozumelo každé hmatateľné zväčšenie štítnej žľazy. V súvislosti so zavedením novších vyšetrovacích metód (najmä pomocou ultrazvuku – ultrasonografie – usg) sa definícia strumy v ostatných rokoch mení.

Inou cennou metódou na zistenie príčiny strumy je punkčná aspiračná biopsia (PAB) pomocou tenkej ihly s cytologickým vyšetrením, ktorá sa na Slovensku robí od roku 1969. Najčastejšou príčinou strumy je, a v minulosti aj u nás bol, nedostatok jódu v potrave. Jodidácia kuchynskej soli sa robí u nás už polstoročie predovšetkým dodávkou kvalitnej jodidovanej kuchynskej soli zo Solivaru pri Prešove, čím sa podstatne znížil výskyt strumy v našej populácii (ale nevymizla struma z iných príčin!). Jej zásluhou európska štúdia koncom minulého storočia ukázala, že na Slovensku bol prísun jódu druhý najlepší medzi európskymi krajinami!

Nie všetky druhy v obchodoch ponúkanej kuchynskej soli však obsahujú pre naše podmienky optimálne množstvo jódu. Treba podotknúť, že i prívod nadmerného množstva jódu (v niektorých preparátoch tzv. naturálnej medicíny, napr. v extraktoch z morských rias, alebo po jódových kontrastných látkach) môže zapríčiniť nielen strumu, ale neraz i vážne poruchy funkcie štítnej žľazy.

Morfologické hľadisko

Štítna žľaza sa môže zväčšiť viac-menej rovnomerne (tzv. difúzna struma) alebo v nej možno nahmatať (alebo pri usg vidieť) jedno alebo viac ohraničených zväčšení – uzlov (jednouzlová alebo viacuzlová struma). Uzly v štítnej žľaze (najmä drobné) sa v našej populácii zisťujú veľmi často a pomocou usg ešte častejšie než iba pohmatom. Často sú iba náhodným nálezom a to i u ľudí zdravých, resp. u tých, ktorí nepotrebujú tyreoidálnu liečbu. Úplná väčšina z nich neovplyvní prežitie pacienta.

Najmä uzly, ktoré sú menšie ako 10 mm v najväčšom rozmere (a nezväčšujú sa v priebehu sledovania) sa všeobecne pokladajú za málo významné. Výskyt uzlov v štítnej žľaze vekom narastá.  Príčinou uzla môže byť vrodená (najmä u detí a mladistvých) alebo získaná cysta (hmatateľný uzol, ktorý mimo obalu obsahuje tekutinu). Inou častou príčinou uzla je zakrvácanie do štítnej žľazy, ktoré môže spôsobiť pseudocystu, ktorá sa niekedy neľahko vstrebáva a k jej odstráneniu bez operácie môže prispieť punkčná aspiračná biopsia (PAB) pomocou tenkej ihly s cytologickým vyšetrením.

Také čisto cystické uzly nesúvisia s nádormi štítnej žľazy. Iné je, ak dôjde k zakrvácaniu do uzla tvoreného tkanivom štítnej žľazy. Pri usg alebo pri PAB sa ukáže, že hmatateľný uzol obsahuje mimo cystickej aj tkanivovú zložku. Tu hovoríme o zmiešanom alebo o tzv. komplexnom uzle strumy. Vtedy od cytologického vyšetrenia po PAB očakávame aj informáciu o povahe tkanivovej zložky v uzle. Príčinou uzlov štítnej žľazy mimo cýst a stavov po lokálnom krvácaní môže byť aj normálne tkanivo štítnej žľazy, jej zápal, ale i nezhubný alebo zhubný nádor.

Autor článku: Doc. MUDr. Peter Hnilica, CSc., časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: