Prevencia aterosklerózy a ischemickej choroby srdca

Choroby srdca a ciev sú v súčasnosti najčastejšou príčinou smrti vo vyspelých krajinách, pričom dominuje ateroskleróza a jej komplikácie akými sú ischemická choroba srdca a náhle cievne mozgové príhody.

Ateroskleróza

Je zápalovo degeneratívne ochorenie ciev, charakterizované ukladaním tuku do cievnej steny so vznikom aterosklerotických plátov. Najčastejšie postihuje koronárne tepny (vyživujúce srdce), aortu, tepny mozgu a tepny dolných končatín. V počiatočnom štádiu sa tukové prúžky objavujú už v detskom veku. Postupnou progresiou vznikajú ateromatózne a fibrózne pláty, do ktorých sa ukladá vápnik. Tieto pláty zužujú vnútro cievy a spôsobujú poruchu prekrvenia jednotlivých orgánov.

V prípade narušenia povrchu aterosklerotického plátu dochádza k náhlemu vzniku krvnej zrazeniny (trombu) v cieve a k uzáveru cievy, čo vedie k náhlej cievnej príhode (pri uzávere koronárnej tepny k akútnemu infarktu myokardu, pri uzávere mozgovej tepny k náhlej cievnej mozgovej príhode...). Rizikové faktory vzniku aterosklerózy rozdeľujeme na neovplyvniteľné a na ovplyvniteľné.  Medzi neovplyvniteľné faktory aterosklerózy patria: vek (nad 45 r. u mužov a nad 55 r. u žien), pohlavie (muži majú vyššie riziko aterosklerózy ako ženy pred menopauzou) a genetické faktory (výskyt infarktu myokardu, náhlej cievne mozgovej príhody alebo náhlej smrti u otca alebo u prvostupňového mužského príbuzného vo veku nižšom ako 55 r. alebo u matky a prvostupňových ženských príbuzných vo veku nižšom ako 65 r.).

Medzi ovplyvniteľné rizikové faktory aterosklerózy zaraďujeme: hyperlipoprotenémie (zvýšené tuky v krvi), fajčenie cigariet, vysoký krvný tlak, cukrovku a inzulínovú rezistenciu, nedostatok fyzickej aktivity a tučnotu, zvýšenie koncentrácie fi brinogénu a homocysteinu (otázka postavenia homocysteinu sa však v poslednej dobe prehodnocuje). Pri hyperlipoproteinémiach je rizikové zvýšenie celkového a LDL-cholesterolu („zlého cholesterolu“), zníženie HDL-cholesterolu („dobrého cholesterolu“) a zvýšenie triacylglycerolov.

Rizikové faktory

Fajčenie cigariet výrazne zvyšuje výskyt a úmrtnosť na srdcovocievne a nádorové ochorenia. Nadnesene možno povedať, že fajčiar platí za fajčenie dvakrát – prvýkrát peniazmi pri kúpe cigariet a druhýkrát, pri fajčení, už životom. Cigarety s nižším obsahom nikotínu riziko neznižujú. Škodí aj pasívne fajčenie. Vysoký krvný tlak patrí medzi najvýznamnejšie rizikové faktory srdcovocievnych ochorení pre zvýšené zaťaženie srdca  a ciev. Cukrovka a rezistencia na inzulín sú spojené s predčasnou manifestáciou aterosklerózy. Tučnota (obezita) je predisponujúcim faktorom pre rozvoj inzulínovej rezistencie a cukrovky, súčasne prispieva aj k poruche metabolizmu tukov.

Za zvlášť významnú sa pokladá kombinácia zvýšených tukov v krvi, rezistencie na inzulín (cukrovka 2.typu), vysokého krvného tlaku a tučnoty označovaná ako metabolický syndróm. Vysoká hladina fi brinogénu v krvi (faktor zrážania krvi) je nezávislým rizikovým faktorom ischemickej choroby srdca. Za škodlivý sa považuje aj psychický stres. Pri samotnom vývoji aterosklerózy pri prítomnosti vyššie uvedených rizikových faktorov hrajú dôležitú úlohu porucha funkcie endotelu (bunkovej výstelky ciev), zápal (diskutovaná je úloha infekcie baktériou Chlamydia pneumoniae, ktorá sa dokazuje v aterosklerotických plátoch), reaktívne kyslíkové radikály a ďalšie faktory.

ICHS

Koronárna choroba srdca (termín častejšie používaný v zahraničnej literatúre) znamená postihnutie koronárnych artérií srdca aterosklerózou. Ischemická choroba srdca (termín používaný prevažne v našej literatúre) vzniká najčastejšie na podklade koronárnej aterosklerózy, ktorá spôsobuje ischémiu myokardu (poruchu prekrvenia srdcového svalu, kedy nie je zaistený dostatočný prívod kyslíka do tkaniva a nie sú dostatočne odplavované metabolity z tkaniva). Medzi akútne formy ischemickej choroby srdca patrí: infarkt myokardu,  nestabilná angína pektoris a náhla koronárna smrť. Pod termín akútny koronárny syndróm sa zaraďuje nestabilná angína pektoris a akútny infarkt myokardu.

Tieto formy ischemickej choroby srdca vznikajú na podklade trombu (krvnej zrazeniny) v mieste porušeného povrchu aterosklerotického plátu, dochádza k náhlemu uzáveru cievy a poškodeniu srdcového svalu. V klinickom obraze akútneho koronárneho syndrómu dominuje náhle vzniknutá neustupujúca bolesť za hrudnou kosťou, šíriaca sa do krku, dolnej čeľuste a do ľavej ruky, obvykle spojená s pocitom sťaženého dýchania a celkovou nevoľnosťou. Stav vyžaduje okamžité volanie rýchlej zdravotnej pomoci, pretože o ďalšom osude pacienta rozhoduje čo najrýchlejšie poskytnutie kvalifi kovanej liečby v nemocnici.

Prejavy ICHS

Medzi chronické formy ischemickej choroby srdca zaraďujeme: stabilnú angínu pektoris, tichú ischémiu, koronárny syndróm X, stavy po infarkte myokardu, ischemickú chorobu srdca s poruchou funkcie ľavej komory srdca a s poruchami srdcového rytmu. Podkladom stabilnej angíny pektoris je zúženie koronárnej cievy aterosklerotickým plátom, ktorý spôsobuje ischémiu myokardu.

Stabilná angína pektoris sa prejavuje ako bolesť za hrudnou kosťou (stenokardia), ktorá sa obvykle dostavuje pri námahe (napríklad pri chôdzi do kopca), rozčúlení, môže byť vyprovokovaná ťažkým jedlom, chôdzou proti mrazivému vetru. Bolesť väčšinou ustúpi behom niekoľkých minút po prerušení námahy alebo po podaní nitroglycerínu. Angína pektoris môže byť spôsobená aj spazmom („kŕčovitým zovretím“) koronárnej tepny.

A by ochorenie neprepuklo

Prevencia aterosklerózy a ischemickej choroby srdca. Prevenciu rozdeľujeme na primárnu (režimové a liekové opatrenia u jedincov bez manifestácie choroby) a na sekundárnu (u osôb s už dokázanou chorobou). Prioritou v prevencii sú pacienti s vysokým rizikom  vzniku aterosklerózy a chorí s už manifestnou ischemickou chorobou srdca alebo iným manifestným ochorením na podklade aterosklerózy.

Diétne opatrenia

Zabezpečiť rovnováhu medzi kalorickým príjmom a fyzickou aktivitou, znížiť telesnú hmotnosť u obéznych (pozri nižšie). V diéte obmedziť množstvo živočíšnych tukov s obsahom nasýtených mastných kyselín a cholesterolu (nevhodné sú najmä vnútornosti, údeniny, mäso s vysokým obsahom tuku), naopak je potrebné zvýšiť podiel esenciálnych nenasýtených mastných kyselín, ktoré sú obsiahnuté v rybách (konzumácia rýb minimálne 2x do týždňa).

Z olejov je najvhodnejší olivový olej (lisovaný za studena), nevhodné sú stužované tuky (margaríny). Z mliečnych výrobkov voliť nízkotučné produkty (uprednostniť jogurty, acidofi lné mlieko, kefír). Znížiť príjem sladkostí. Zvýšiť prívod polysacharidov a vlákniny, ktoré sú obsiahnuté v celozrnných obilovinách, strukovinách, ovocí a zelenine (tieto sú súčasne bohatým zdrojom vitamínov, minerálov a antioxidantov). Odporúča sa znížiť aj prívod soli, ktorej konzumujeme priveľa (nepresáľať jedlá na tanieri). Zabezpečiť dostatočný prívod tekutín – najvhodnejšia je tvrdá pramenitá voda, šťava pripravená doma z čerstvého ovocia a zeleniny, zelený a čierny čaj.

Z minerálnych vôd sú vhodné tie, ktoré obsahujú málo sodíka, ale dostatok horčíka a vápnika. Nevhodné sú sladené nápoje typu koly. U osôb s normálnym krvným tlakom a bez poškodenia pečene je možný príjem malého množstva alkoholu (do 2 dcl červeného vína denne u mužov a 1 dcl u žien) - jeho mierna spotreba ľahko znižuje riziko ischemickej choroby srdca.

Opakovane bol dokázaný priaznivý vplyv stredomorskej stravy (tradičnej diéty krajín okolo Stredozemného mora), ktorá viedla k poklesu úmrtnosti na srdcovocievne a nádorové ochorenia. Vzhľadom na to, že ateroskleróza má svoje počiatky už v detskom veku, je potrebné zabezpečiť zdravé stravovanie u detí – dbať na dostatočný príjem ovocia a zeleniny. Nevhodné sú údeniny  údeniny, vyprážané jedlá, hamburgery, zemiakové hranolčeky a lupienky, takisto je potrebné obmedziť príjem sladkostí a sladených nápojov.

Zníženie telesnej hmotnosti. Vzhľadom na zvýšené riziko ischemickej choroby srdca u pacientov s nadváhou (BMI nad 25) alebo obezitou (BMI nad 30) je potrebné u nich redukovať hmotnosť prostredníctvom diétnych opatrení (redukčná diéta) a zvýšenia fyzickej aktivity. Okrem hmotnosti a výšky (z ktorých počítame BMI) je potrebné aj meranie obvodu pásu. Ženy s obvodom pásu nad 80 cm a muži s obvodom pásu nad 94 cm majú zvýšené riziko, ženy s obvodom pásu nad 88 cm a muži s obvodom pásu nad 102 cm majú vysoké riziko ischemickej choroby srdca.

Fyzická aktivita znižuje kardiovaskulárnu mortalitu. Priaznivo ovplyvňuje vysoký krvný tlak, metabolizmus tukov a cukrov, pomáha udržovať primeranú telesnú hmotnosť. Odporúča sa telesná aktivita vyše 30 minút denne (napr. rýchla chôdza, bicyklovanie, plávanie). Na dosiahnutie redukcie hmotnosti sa odporúča pohybová aktivita vyše 60 minút denne. Abstinencia fajčenia je najúčinnejším opatrením, ako znížiť morbiditu a mortalitu fajčiarov na srdcovocievne a nádorové ochorenia.

K ďalším dôležitým opatreniam patrí dôsledná liečba hyperlipoproteinémie, vysokého krvného tlaku a cukrovky. Farmakologické postupy v sekundárnej prevencii zahŕňajú podávanie liekov, u ktorých sa dokázalo zníženie morbidity a mortality chorých s ischemickou chorobou srdca (kyselina acetylsalicylová, beta-blokátory, ACE-inhibítory, hypolipidemiká, antikoagulanciá). Oveľa výhodnejšie je zabrániť vzniku ochorenia, ako liečiť už rozvinuté ochorenie a jeho komplikácie. Práve v tom spočíva význam prevencie aterosklerózy a jej komplikácií.

Autor článku: doc. MUDr. Rudolf Kohn,CSc., časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: