Súčasťou liečby každého pacienta s osteoporózou by mala byť primeraná strava zabezpečujúca dostatočný príjem vápnika a vitamínu D a pohyb. Ten nielen zlepšuje kvalitu kostí, ale pomáha tiež spevňovať svalstvo a zlepšovať koordináciu pohybu. "Bez stravy a pohybu liečba nefunguje, pretože lieky blokujú odbúravanie kostí, ale aby mohla prebiehať aj novotvorba kostí, potrebuje kosť stavebný materiál. Tým je vápnik," vysvetlil reumatológ Zdenko Killinger. Pri vstrebávaní vápnika zohráva významnú úlohu vitamín D, obsiahnutý najmä v rybom tuku a kakaovom masle. Ľudské telo si však vie vytvoriť aj vlastné zásoby vitamínu D, a to prostredníctvom slnečných lúčov.
Najlepším zdrojom vápnika je prirodzená strava, najmä mlieko a mliečne výrobky. Okrem nich sa vápnik vyskytuje vo väčšom množstve aj v celozrnnom chlebe, lieskových orechoch, mandliach, maku, sóji, brokolici, hlávkovom keli, v mäse (hydina, ryby, divina, chudé hovädzie), sušených figách, slivkách, marhuliach, petržlenovej vňati či žeruche. Množstvo potrebného vápnika závisí podľa odborníka od veku a pohlavia človeka. Za minimálnu odporúčanú dennú dávku vápnika u dospelého sa považuje 1000 mg, u žien po menopauze a starších ako 65 rokov by to malo byť 1500 mg, u tehotných žien ešte viac.
V prevencii a liečbe tohto ochorenia zohráva významnú úlohu aj pravidelný pohyb. Podľa odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie by sa mal každý dospelý človek minimálne 30 minút päťkrát do týždňa venovať pohybovým aktivitám primeraným svojmu zdravotnému stavu a kondícii. Najvhodnejším pohybom pre pacientov s osteoporózou je chôdza, ktorá zapája do činnosti veľkú skupinu svalov a zvyšuje kostnú denzitu. Jej výhodou je nenáročnosť na pohybové ústrojenstvo, okrem toho nekladie veľké nároky ani na športovú výbavu. Dá sa uskutočňovať takmer všade a v každom počasí. Lekári odporúčajú aj beh či plávanie. Optimálna dávka ani intenzita chôdze nie je presne stanovená. Lekári odporúčajú vychádzať z bežnej dennej aktivity a snažiť sa postupne pridávať kroky navyše. Pre niekoho môže byť aj takáto aktivita na úvod príliš namáhavá. V takom prípade treba začať s krátkymi prechádzkami - päť minút denne a postupne ich záťaž zvyšovať. Každý deň o minútu dlhšie alebo 200 krokov navyše.
Odporúča sa 30 minút trvajúca, rezká chôdza, tri- až päťkrát do týždňa. Pri chôdzi by mal byť človek schopný udržiavať konverzáciu. Pre orientačné hodnotenie záťaže sa odporúča tzv. hovorový test. Intenzita pohybu je primeraná, ak pacient dokáže počas pohybu komunikovať. Ak je príliš zadýchaný a nedokáže počas komunikácie dokončiť vetu, je potrebné intenzitu pohybu znížiť. Naopak, ak bez problémov komunikuje bez zadýchania sa, je potrebné intenzitu pohybu zvýšiť.
Autor článku: TASR