Dyslexia, dysortografia a dysgrafia

Tieto tri typy špecifických vývinových porúch učenia (ŠPUS) sa často spoločne vyskytujú a vzájomne podmieňujú.

Neposlušné písmenká

Najznámejšou z porúch je dyslexia, porucha schopnosti správne čítať – napriek primeranej inteligencii, normálnemu sociokultúrnemu zázemiu a bežným vyučovacím metódam. Deti (ale aj dospelí) majú problém so správnym dekódovaním písaného textu – prečítajú slovo inak, preskočia ho, čítajú veľmi pomaly, nie sú schopní pochopiť význam prečítaného.

Pri výuke čítania si dyslektické deti nevedia zapamätať tvar písmena, spojiť jednotlivé písmená do slabík, spájať slabiky do slov. Aj keď si to neuvedomujeme, čítanie nahlas je veľmi zložitý proces – je to súhra zrakových, motorických, sluchových modalít (o.i. fonologické uvedomovanie,  gramatický cit, pracovná pamäť). Ak chceme niečo správne prečítať, musíme sa na to adekvátne sústrediť, s čím majú problém hlavne hyperaktívne, ale aj hypoaktívne deti.

Musíme bez poruchy vnímať tvar písmen, aby sa ich obraz mohol preniesť do mozgu. Z písmen musíme poskladať slová, zo slov zmysluplné celky až vety. Reťazec písmen až slov sa musí bez zmeny preniesť do mozgu, kde je jednotlivým slovám prisúdený ich význam. Problémy môžu robiť okrasné písmená, zvláštne tvary či sklon písmen. Mnoho bádateľov sa pokúšalo zistiť príčiny porúch čítania. Hľadanie príčiny komplikoval fakt, že ľudia s dyslexiou predstavujú veľmi rôznorodú skupinu – majú rôzne typy dyslexie.

Najobvyklejšie sú ťažkosti vo fonologickom spracovaní, fonémovej segmentácii – teda v procese, pri ktorom neznáme slovo mozog rozkladá na zvukové zložky. Ako problém sa javí transformácia písmen (grafém) do zodpovedajúcich hlások (foném). Tieto ťažkosti môže ešte skomplikovať problém so slovnou (pracovnou) pamäťou – neschopnosť podržať si v pamäti práve prečítané slová. Fonologické uvedomovanie, ktoré sa vyvíja už v predškolskom veku, má vplyv na schopnosť naučiť sa čítať.

Podľa prof. Matějčeka sú niektoré deti zvlášť neschopné osvojiť si toto uvedomovanie, čo sa dá pravdepodobne prisúdiť všeobecnému nedostatku ich rečovej schopnosti. Ďalšie problémy spočívajú v spôsobe, akým mozog vníma tvary písmen, čiže problémy s vizuálnym vnímaním. Problémom je nerozoznávanie písmen alebo ich chybný výklad. Tým by sa mohlo vysvetliť časté zamieňanie písmen ako „b“ a „d“. Niektoré deti môžu mať zmiešané fonologické a vizuálne ťažkosti.

Povedz mi ako rýchlo čítaš...

Čítanie dyslektického dieťaťa je obvykle  pomalé, namáhavé a stresujúce, takže jeho pozornosť sa rýchlo vyčerpá. Pri čítaní sa často objavujú zámeny zrkadlových písmen (typická zámena písmena b s písmenom d), zámeny poradia písmen v slabikách a v slovách, častý je výskyt dvojakého čítania – dieťa si prečíta text najprv pre seba a až potom nahlas.

Problémy v čítaní môžeme kvantifikovať rýchlosťou, počtom prečítaných slov za minútu. Sociálne únosné čítanie znamená rýchlosť približne 60 – 70 slov za minútu. Dieťa prijateľne vníma obsah, môže si čítať pre zábavu a môže sa čítaním učiť. Bežne tieto úrovne dosahujú deti na prelome 2. a 3. postupného ročníka. Odstup výkonnosti dieťaťa od tejto normy je mierou závažnosti poruchy.

Problémový pravopis

Dysortografi a je špecifická porucha pravopisu, ktorá sa prejavuje špecifickými chybami pri písaní a neschopnosťou dieťaťa uplatňovať naučené gramatické pravidlá. Typické sú zámena krátkych a dlhých samohlások, vynechávanie, pridávanie a zamieňanie slov, slabík alebo hlások, nedodržiavanie diakritiky; nedodržiavanie hraníc slov (napíše slovo spolu s predložkou).

Dysortografik má často poruchy sluchového vnímania alebo rozlišovania – sluchová analýza a syntéza. To znamená, že dieťa nepočuje správne to, čo sa mu diktuje, hoci sluch má úplne v poriadku, nevie rozložiť a znova zložiť slovo na hlásky. Môže zamieňať tvarovo podobné písmená (b – d). Má problém prakticky uplatniť naučené pravidlá a poučky. Ak je dieťa hypoaktívne, zdĺhavo hľadá v pamäti správne gramatické tvary a podobne ako dysgrafické dieťa nestíha písať diktované vety.

U hyperaktívnych detí je typické nedopísanie slov, skomoleniny koncoviek, vynechané diakritické znamienka. Hlavne deti s kombináciou dyslexia – dysortografia mávajú závažnejšie problémy pri výuke cudzích jazykov – majú problémy s výslovnosťou, ťažkosti spôsobuje rozdiel v písaní a výslovnosti, nedokážu správne napísať ťažšie slová, pri rozprávaní nedokážu uplatňovať naučené gramatické pravidlá a tiež správne rozoznať počuté.

Nečitateľné písmo

Dysgrafia je výrazné narušenie zručností písania, ktoré nie je spôsobené nízkou úrovňou mentálnych schopností, problémami zraku, alebo nevhodným spôsobom výučby. Objavujú sa chyby v interpunkcii, vynechávanie písmen, rukopis býva značne neúhľadný, písmo pomalé. Typickými znakmi dysgrafického písma sú: nesprávne tvary písmen; nesprávny sklon písma; písmo je kŕčovité, so znakmi tremoru; zrkadlové písanie písmen a číslic; nedodržiavanie riadkov; zámena niektorých písmen. Môžu sa vyskytovať pravopisné chyby.

Dieťa sa musí tak sústrediť na proces písania, že nestíha rozmýšľať nad uplatňovaním gramatických pravidiel. Problémy sa môžu prejaviť aj vo výtvarnej alebo pracovnej výchove. Porucha jemnej motoriky je príčinou ťažkostí pri úkonoch spojených s presnou prácou prstov - pri písaní, kres  kreslení, ale aj pri zaväzovaní si šnúrok, strihaní a podobne. Znížená zraková predstavivosť a neschopnosť zapamätať si motorické vzorce tvarov písmen zapríčiňujú ťažkosti pri rozpoznávaní tvaru písmen a ich umiestnenia.

Písmo dysgrafika je veľmi ťažko čitateľné alebo úplne nečitateľné, napriek jeho úpornej snahe. Dieťa píše čitateľnejšie len vtedy, keď píše veľmi pomaly, a teda venuje písaniu veľmi dlhý čas. Písanie je potom pre dysgrafika príliš únavné a vyčerpávajúce. K písaniu môže získať až odpor, alebo ho úplne odmietať. Ak sa uvedené poruchy rozoznajú včas – už na prvom stupni základných škôl – a pod dohľadom odborníka prebehne náležitá reedukácia, percento zlepšenia porúch na sociálne únosnú úroveň je vysoké. Včasné podchytenie poruchy zamedzí sekundárnej neurotizácii dieťaťa pri neprospievaní v škole.

Autor článku: PhDr. Elena Tomková, časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: