Štyridsať až päťdesiat percent zákazníkov v predajniach biopotravín tvoria podľa odborníka na biopotraviny Jozefa Litvaja mladé mamičky. Záujem o takýto typ potravín podľa jeho slov v poslednom čase stúpa, rodičia chcú deťom poskytnúť potraviny v najvyššej kvalite.
"Od začiatočnej neznalosti a nedôvery sa trh a správanie zákazníkov posunulo. Dopyt po biopotravinách rastie síce pomaly, ale predsa," skonštatoval. Medzi stálice v biopotravinách u zákazníkov patria čerstvé biocestoviny, múky, čerstvé chladné potraviny, koreniny a byliny, tofu, mliečne výrobky, detská výživa, sušené plody bez chemikálií či ovocné šťavy. Škála slovenských biopotravín však podľa Litvaja zatiaľ nemôže konkurovať zahraničným ponukám, pretože slovenský trh s prvovýrobcami biopotravín je dodnes chudobný. "Máme tu výrobcov, ktorí sa dajú spočítať na prstoch rúk. Ako prvovýrobcovia ponúkajú len svoje produkty a nie polotovary alebo už hotové spracované produkty, ktoré by distribútori radi uvítali a uviedli na slovenský trh," podotkol odborník s tým, že tento deficit sa tak nahrádza dovozom.
"Čaje a múky sú základné komodity, ktoré ponúkajú slovenskí výrobcovia. Bio sa však dá vyrobiť aj chlieb, pečivo, čokoláda, zmrzlina, cukrovinkové výrobky. Biokôš zo slovenských výrobkov je zatiaľ poloprázdny," zhodnotil Litvaj. Zahraničné biopotraviny sú podľa jeho názoru pre slovenských zákazníkov príťažlivejšie práve pre svoju rozmanitosť. Napríklad na nemeckom, anglickom alebo francúzskom trhu je ponuka biopotravín a konvenčných potravín v obchodoch v pomere 1:1. "Sortiment biopotravín v zahraničí je naozaj obrovský a výrobcovia sa usilujú zaujať nielen zložením výrobku, ale aj obalom," uviedol Litvaj. Podľa Kataríny Babinskej z Fyziologického ústavu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave sú biopotraviny v porovnaní s konvenčnými pre človeka prospešné. "Chemickými rozbormi sa zistilo, že majú vyšší obsah ochranných živín, napr. vitamínov alebo vlákniny, sú taktiež bohatšie na cenné antioxidačne pôsobiace látky," dodala.
Ľudia, ktorí biopotraviny pravidelne konzumujú, navyše poukazujú v porovnaní s konvenčnými potravinami na ich lepšiu chuť. Podľa Babinskej však ani tradičné potraviny, napriek tomu, že majú vyšší obsah cudzorodých látok, nemôžeme považovať za škodlivé. Ich obsah je daný hygienickými normami a predstavujú len malé množstvo, ktoré ani pri pravidelnej konzumácii nespôsobuje bezprostredné poškodenie zdravia. "Ak však predsa len máme možnosť menej zaťažiť organizmus, konzumácia biopotravín je správnou voľnou," dodala odborníčka na výživu. Biopotraviny a zdravá výživa majú k sebe blízko. S ich zaraďovaním do detského jedálnička treba podľa Litvaja začať hneď pri prechode dojčenia na tuhú stravu. "Zeleninové a ovocné príkrmy môžeme vyrábať z produktov od pestovateľa, ktorého si vyhľadáme v blízkom okolí. Vieme, čo kupujeme a máme záruku, že produkty sú vždy čerstvé. To je schodná cesta ako s biopotravinami začať," vysvetlil odborník.
Matky dnes už podľa jeho slov uvažujú aj o tom, ako potraviny zdravo pripraviť. "Keď už vyberú biopotravinu, rozhodne ju nebudú prepekať, vyprážať, ale usilujú sa o zachovanie všetkých jej cenných látok. V rámci stravovania sa snažia v deťoch vypestovať zdravé návyky," skonštatoval odborník s tým, že na tento aspekt konzumácie biopotravín sa často zabúda. Navyše ich konzumácia má aj environmentálny aspekt. "Kúpou biopotravín pomáhame zlepšovať aj životné prostredie," dodal Litvaj.
Autor článku: TASR