Transplantácia obličiek

Transplantácia obličiek
Zdroj: bigstockphoto.com

Zlyhanie obličiek je závažné a pred niekoľkými desiatkami rokov smrteľné ochorenie. Dnes má pacient dve možnosti.

Prvou, našťastie okamžite dostupnou, je dialýza – umelá oblička. Druhou, z hľadiska pacienta oveľa lepšou, je transplantácia obličiek. Vo svete i u nás sa už niekoľko desiatok rokov úspešne transplantuje stále sa zvyšujúci počet obličiek. Na Slovensku bola prvá oblička transplantovaná v roku 1972.

Oblička je orgán, ktorý sa po transplantácii veľmi dobre adaptuje a ročné prežívanie novej obličky je 85 – 90 percentné. Darcovský orgán môže pochádzať od mŕtveho alebo od živého darcu.

Čo je transplantácia obličiek?

Je to metóda voľby liečenia chronického zlyhania obličiek. Funkčná oblička od živého alebo mŕtveho darcu sa pri operácii vloží do tela príjemcu. Nefunkčná oblička príjemcu sa necháva na pôvodnom mieste, pokiaľ nie je závažný dôvod k jej odstráneniu. Pri nekomplikovanom priebehu pacient zostáva v nemocnici asi dva týždne. Po transplantácii pacient užíva do konca života imunosupresívnu liečbu, ktorá zabraňuje odvrhnutiu – rejekcii transplantovaného orgánu.

Aké sú výhody transplantácie obličiek oproti dialyzačnej liečbe:

  • transplantácia poskytuje pacientovi vyššiu kvalitu života a väčšiu slobodu
  • diétne opatrenia po transplantácii sú menej náročné, ako počas dialýzy
  • liečba transplantáciou je nákladná, ale v konečnom dôsledku podstatne lacnejšia ako dialyzačná liečba

Miesta novej nádeje

Obličky od živých i mŕtvych darcov sa na Slovensku transplantujú v štyroch transplantačných centrách, v Bratislave, Banskej Bystrici, Martine a v Košiciach.

Kto sa môže stať čakateľom na obličku?

Čakateľom na obličku sa stáva ten pacient s chronickým zlyhaním obličiek, ktorý s transplantáciou súhlasí, a u ktorého je transplantácia medicínsky možná. Podmienkou je zdravotný stav, ktorý umožňuje aby pacient zvládol transplantáciu a potransplantačné obdobie. Je potrebné vylúčiť závažnejšie postihnutie srdca a pľúc, práve prebiehajúce závažné infekčné alebo nádorové ochorenie, u diabetických pacientov syndróm diabetickej nohy, a psychiatrické ochorenie, ktoré by ohrozovalo držiavanie liečebného režimu.

Čakacia listina

Ak je transplantácia možná, pacient je zaradený na čakaciu listinu. Zaradenie indikuje jeho ošetrujúci lekár v dialyzačnom stredisku. Čakacia listina pacientov nepredstavuje jednoduchý poradovník. Ku každej odobratej obličke sa vyberá čakateľ podľa presne stanovených kritérií, ktoré navrhuje a schvaľuje Slovenská transplantologická spoločnosť. Medzi hlavné kritériá patrí zhoda v krvnej skupine, zhoda v HLA antigénoch (transplantačné antigény pozri nižšie), senzibilizácia pacienta - protilátky proti lymfocytom a doba čakania na obličku. Konkrétny výber párov darca príjemca vykoná počítač, ktorý má zadaný algoritmus podľa stanovených kritérií. Cieľom je vybrať pacienta s najlepšou pravdepodobnosťou dlhodobého prežitia transplantovaného orgánu. Takto sa môže stať, že jeden čaká na obličku niekoľko týždňov a iný - niekoľko rokov. Prednosť v poradí majú tzv. urgentní pacienti, ktorí sú v bezprostrednom ohrození života. Osobitnou skupinou sú tiež malé deti.

Darca obličiek

Počty transplantácií sú závislé na počtoch darcov a stále platí „Bez darcov niet transplantácií“. V prípade transplantácie obličiek sú dve možnosti: mŕtvy alebo živý darca.

Mŕtvy darca

Mŕtvym darcom sa stáva ten, u koho bola stanovená mozgová smrť a kde obličky na rozdiel od mozgu nie sú poškodené. Darcom sa nemôže stať osoba, ktorá mala zhubné alebo závažné infekčné ochorenie. Pravidlá pre darovanie orgánov sú dané legislatívou.

Mozgová smrť

Ide o úplné a nevratné vyhasnutie všetkých mozgových funkcií. Na rozdiel od pacienta v kóme, ktorý je právne považovaný za živého, pacienta s mozgovou smrťou už nemožno oživiť nijakými prostriedkami. O možnom darcovstve sa uvažuje až po stanovení mozgovej smrti. Metódy a kritériá pre určenie mozgovej smrti sú u nás legislatívne dané.

Orgány mŕtvych darcov

Čakateľov na obličku je veľa a živých darcov je málo. Napríklad v roku 2006 bolo transplantovaných 139 obličiek a z toho 29 od živých darcov. Na konci roka 2006 bolo na čakacej listine 726 pacientov. V roku 2007 sa vďaka vyššej odberovej aktivite počet transplantácií zvýšil na 209 a počet pacientov na čakacej listine znížil na 540. Z  mŕtvych darcov je možné odoberať aj ďalšie orgány, ako je pečeň, pľúca, pankreas a srdce.

Živý darca. Kto sa môže stať darcom?

V našich podmienkach sa živým darcom môže stať geneticky blízky príbuzný, manžel, manželka, ako aj emocionálne blízky nepríbuzný človek. Musí spĺňať určité zdravotné kritériá, byť informovaný o rizikách daného zákroku a súhlasiť s odberom obličky (ktorý je vždy bezplatný). Vyžaduje sa písomný súhlas darcu aj príjemcu s odberom a transplantáciou. Platí zákaz odberu obličiek od neplnoletých a svojprávnosti zbavených jedincov. Druhá oblička darcu musí byť zdravá a plne funkčná, krvné skupiny darcu a príjemcu musia byť navzájom zlučiteľné. Predaj obličky cudziemu človeku nie je u nás (tak ako vo všetkých vyspelých štátoch) možný.

Kritériá darcu

  • zdravý dospelý pokrvný príbuzný, partner alebo priateľ, schopný celkovej anestézy
  • prítomnosť dvoch zdravých obličiek
  • zhoda v krvnej skupine a negatívna krížová skúška (cross-match)
  • neprítomnosť ochorenia, ktoré by mohlo spôsobiť zlyhanie obličiek príjemcu
  • súhlas s darcovstvom, darca musí byť informovaný a darcovstvo dobrovoľné
     

Výhody živého darcu oproti mŕtvemu

  • možnosť naplánovania operácie, dokonca aj pred začatím dialyzačnej liečby
  • lepší nástup funkcie obličky
  • lepšie prežívanie transplantovanej obličky
     

 
 Slovenské centrum orgánových transplantácií (SCOT)

SCOT je národným koordinátorom transplantácií v Slovenskej republike a má na starosti:

  • vedenie Národného transplantačného registra, čo je čakacia listina, register darcov a príjemcov orgánov
  • vedenie registra osôb, ktoré odmietli darovať po smrti orgány (tzv. register nedarcov)
  • centrálne imunogenetické (HLA)  laboratórium, ktoré vykonáva: imunologické a imunogenetické vyšetrenia ( HLA-typizácia, stanovenie protilátok, krížové skúšky (cross-match) a pod.) pacientov v čakacej listine, darcov orgánov a iných pacientov. Vykonáva referenčnú činnosť v oblasti stanovenia HLA antigénov a aliel.

Laboratórne vyšetrenia

Transplantácie obličiek sú spojené s množstvom laboratórnych vyšetrení, výsledky ktorých často rozhodujú či sa transplantácia uskutoční alebo neuskutoční a smerujú klinických pracovníkov k nastaveniu optimálnej liečby.

HLA (Human Leukocyte Antigens -Ľudské leukocytárne antigény) - stanovenie

Stanovenie HLA-antigénov je vyšetrenie, ktorým sa stanovujú transplantačné antigény. HLA antigény sú špeciálne štruktúry na povrchu buniek zodpovedné za odvrhnutie transplantátu. Pred každou transplantáciou obličky sa najskôr vykoná typizácia HLA-antigénov darcu a tie sa zadajú do počítača, ktorý na základe zhody vyberie z čakacej listiny vhodných príjemcov. Na stanovenie transplantačných antigénov sa používajú sérologické metódy a stále viac metódy analýzy DNA.

Protilátky proti lymfocytom

Organizmus vytvára protilátky, ako odpoveď na cudzorodé bielkoviny, ktoré nepozná. Protilátky sa vytvárajú počas zvládania infekcií, počas gravidity, po podaní transfúzie a po transplantácii. Ich úlohou je chrániť organizmus pred poškodením. Ten, koho organizmus vytvoril protilátky proti lymfocytom (časť bielych krviniek), je tzv. senzibilizovaný pacient. Má často pozitívny cross-match (krížovú skúšku) a z výberu vhodných príjemcov je automaticky vyradený pre riziko hyperakútnej rejekcie (veľmi rýchle odvrhnutie obličky), bez ohľadu na podobnosť HLA antigénov. Tiež má vyššie riziko humorálnej rejekcie - odvrhnutia štepu spôsobeného protilátkami. Takýto pacienti čakajú na obličku zväčša najdlhšie.

Krížová skúška (cross-match)

Krížová skúška je laboratórna metóda, ktorá sa vykonáva pred transplantáciou od živého aj mŕtveho darcu, aby sa zistilo riziko rejekcie (odvrhnutia transplantátu). Je to „skúmavková transplantácia“, kedy sa zmiešava sérum príjemcu (nebunková časť krvi, v ktorej sa nachádzajú protilátky) a lymfocyty darcu s antigénmi – znakmi, proti ktorým sa môžu tvoriť protilátky. Pacienti s pozitívnou krížovou skúškou - špecifické protilátky proti bunkám darcu, nemôžu transplantáciu podstúpiť, lebo by s najväčšou pravdepodobnosťou obličku rýchlo odvrhli.

Autor článku: Slovenské centrum orgánových transplantácií, časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: