Pozrieť sa do vnútra človeka alebo chorého pacienta bolo odvekou túžbou lekárov. Avšak história zobrazenia ľudského tela sa začala až objavením röntgenového žiarenia Röntgenom v roku 1895.Pomocou neviditeľných röntgenových lúčov alebo X lúčov bolo možno vidieť pľúca, kosti, brucho a neskôr pomocou báriových kontrastných látok zažívací trakt, prípadne pomocou rozpustných jódových kontrastných látok sa na film zobrazovali žlčové cesty, vylučovacie ústrojenstvo. Nie tak dávno pacient prijatý na interné oddelenie s nejasným brušným ochorením absolvoval „povinnú jazdu“ na röntgenové oddelenie za účelom vyšetrenia žlčových ciest, potom absolvoval urografiu a vyšetrenie žalúdka a dvanástorníka a nakoniec vyšetrenie hrubého čreva kontrastným nálevom. Z hľadiska internistov tým bolo postarané o veľkú časť programu pacientov počas obvyklého dvojtýždňového pobytu v nemocnici.
Rádiodiagnostika, introskopia a iné
Za posledných 30 rokov sa mnohé zmenilo, celý náš život zasiahli pokroky v počítačovej technike a digitalizácii denného života. Zmeny boli až tak významné, že Národný ústav zdravia USA v roku 2005 vyhlásil, že rádiológia je tá špecializácia, ktorá zaznamenala za posledných 20 rokov najväčší pokrok v medicíne. Nastali problémy ako nazvať ten medicínsky odbor, v ktorom sa udomácnili digitálne (číslicové) metódy zobrazovania ako USG (ultrasonografia, ultrazvuk), CT (výpočtová tomografia), MR (magnetická rezonancia). Röntgenológia už nebol vhodný názov, nakoľko dve z nových revolučných metód nevyužívali ionizačné röntgenové žiarenie. V Československu sa ujal názov rádiodiagnostika ako odbor, ktorý využíva RTG a iné vlnenia na zobrazovanie. Problémom bolo, že v danom odbore sa po vzore vyspelých krajín vykonávali v rastúcej miere i liečebné výkony pod kontrolou zobrazovacích metód, prípadne upraveným rtg inštrumentáriom. Pre tieto dôvody je najvhodnejší anglický názov rádiológia (radiology).
Sú i iné názvy ako zobrazovacie metódy, diagnostické zobrazovanie, technikom sa páči výraz introskopia, ktorý sa neveľmi ujal. Aká je história a súčasné uplatnenie uvedených metód?
USG
Ultrazvukové zobrazenie je založené na piezoelektrickom jave, ktorý bol objavený bratmi Pierre Curie a Jacques Curie v predminulom storočí (v roku 1860). Klinicky sa začal postupne používať od 60. rokov zavedením B – modu, real-time zobrazovania a čiernobielej škály. Dnes sa vo svete predá viac ako 90 000 zariadení, je bežnou súčasťou nielen rádiologického pracoviska, ale i iných oddelení a jednotlivých odborných ambulancií. Poskytuje vynikajúce možnosti zobrazenia brušných orgánov, srdca a ciev, „malých častí“ ako sú prsníky, štítna žľaza, časti pohybového systému, oko, podkožné lymfatické uzliny. Najnovšie prístroje umožňujú zobraziť vo farbe prietok, dokonca i trojdimenzionálne obrazy plodov. Metóda má jednu nevýhodu, vyžaduje skúseného lekára, ktorý zobrazí hodnotenú štruktúru, zdokumentuje ju a správne interpretuje. Zaujímavá je „kategorizácia“ USG vyšetrení podľa českého profesora rádiológie na: úroveň dedinskej ligy, okresnej... až extraligy prípadne úroveň Ligy majstrov.
CT
CT je prototyp číslicového zobrazovania. Využíva ionizačné röntgenové žiarenie, ale medzi akvizíciu a zobrazenie je vložený počítač, ktorý „vypočíta“ obraz zo získaných, najčastejšie v priečnych vrstvách. Prvé CT sa začalo klinicky požívať v roku 1972. Za objaviteľa počítačovej tomografie sa považuje Godfrey Newbold Hounsfield. Myšlienka i samotný projekt prvého prístroja vznikli v roku 1972 vo výskumných laboratóriách EMI vo Veľkej Británii. Nezávisle od neho ten istý objav urobil Allan McLeod Cormack z Tufts University v USA a v roku 1979 za neho obaja spoločne dostali Nobelovu cenu. Nedávno sme si pripomenuli (3.1.1983) 25. výročie odovzdania do prevádzky prvého CT na Slovensku a 3. CT v Československu, ktoré vzniklo ako spoločné pracovisko ÚNZ m. Bratislavy a VÚLB a bolo umiestené na Rádiodiagnostickej klinike NsP akad. L. Dérera. Dnes je na Slovensku viac ako 65 CT zariadení.
CT vyšetrenie je bežnou súčasťou manažovania pacienta. Diagnostiku urgentného pacienta bez CT si klinici už nevedia predstaviť a nemocnica, ktorá nemá funkčné CT je insuficientná nemocnica, má charakter nemocnice pre dlhodobo chorých. V uplynulom období prebehli dve evolučné vylepšenia: v 90. rokoch to bolo zavedenie špirálového CT a v novom tisícročí je to prudký vývoj viacvrstvového prevedenia, ktorý enormne zrýchľuje získanie údajov a umožňuje ďalšie fascinujúce grafické spracovanie na izotropnej úrovni. Dosiahla sa úroveň zobrazenia pohybujúceho sa srdca, zobrazenia ciev po vnútrožilnom podaní kontrastnej látky (CTA- angiografia), ako i priestorové zobrazenie jednotlivých orgánov a tkanív (VRT – volume rendering technique). Známa je historka z minulosti v anglickom meste Oxford, kde obyvatelia boli nesťastní, že nemajú v miestnej nemocnici CT a že zdravotnícka správa nepokladá za potrebné zaobstaranie takéhoto zariadenia. Preto vyzbierali peniaze, zakúpili CT a financovali prevádzku. S dôslednosťou typickou pre obdobné aplikácie vyhodnotili ročnú prevádzku a zistili, že investovaná libra priniesla úsporu 2 libier v podobe spresnenia diagnózy, úspory času a dni hospitalizácie a z vynechania iných nákladných vyšetrení. Toto postupne pochopili i zodpovední pracovníci na Slovensku, ako v privátnych, tak i štátnych zariadeniach.
MR
Je najmladšou digitálnou zobrazovacou metódou, zobrazovanie využíva jav nukleárnej magnetickej rezonancie (NMR), ktorý je založený na interakcii jadier niektorých atómov s magnetickým poľom. Sú to jadrá, ktoré majú nenulový magnetický moment. Zobrazovanie pomocou MR využíva atómy vodíka nachádzajúce sa v rôznych tkanivách ľudského tela (voda, bielkoviny, tuky, ...). Tento fenomén bol demonštrovaný pre protóny v roku 1946 Felixom Blochom a Edwardom Purcellom z USA. Obaja dostali Nobelovu
cenu za fyziku v roku 1952. Klinicky sa využíva od roku 1981, na Slovensku bolo inštalované prvé MR zariadenie v roku 1992 na Rádiodiagnostickej klinike v Dérerovej nemocnici v Bratislave. Dnes je na Slovensku približne 30 MR zariadení s dobrou dostupnosťou pre pacientov na celom Slovensku. Výhodou MR je možnosť prierezového zobrazovania v ľubovoľnej rovine, vyšetrenie nie je spojené s ionizačným žiarením, môžu sa vyšetrovať i tehotné ženy v 2. a 3. trimestri. Využíva sa vysoký kontrast mäkkých tkanív, ktorý môže byť zvýšený aplikáciou kontrastnej látky. Pôvodne najväčšie uplatnenie mala MR v mozgu a miechy, neskôr sa vyvinuli postupy na kvalitnú diagnostiku v oblasti brucha a panvy a v neposlednom rade v oblasti pohybového systému. Zobrazenia napríklad kolena je dnes i u nás bežné pred invazívnou artroskopiou. Pomocou MR možno kvalitne zobraziť cievy i bez kontrastnej látky, ako i po podaní kontrastnej látky injektorom do žily. Tento postup nahrádza invazívne katetrizačné vyšetrenie ciev.
Rozvoj uplatnenia MR v diagnostike ochorení, ako i v sledovaní liečby, ešte nie je ukončený. Sú predpovede, že v mnohých prípadoch MR nahradí zobrazovacie postupy, ktoré sú spojené s ionizačným žiarením. V súčasnosti je viac ako 20 percent dávky ionizačného žiarenia, ktorú obdrží obyvateľstvo, spojené s lekárskym ožiarením. Snahou je eliminovať nadbytočné ionizačné žiarenie z lekárskej diagnostiky.
Autor článku: MUDr. Slavomír Belan, CSc., časopis Bedeker zdravia