Galenos

Galenos
Zdroj: bigstockphoto.com

Hippokrates bol prvým zo slávnych lekárov staroveku, ktorého meno sa zachovalo, ale ktorého dielo vznikalo v priebehu dlhšieho obdobia s prispením jeho školy – žiakov a nasledovníkov. Presnejšie údaje máme i o ďalšom z významných lekárov, Galenovi, a to aj vďaka mnohým autobiografickým črtám, zachyteným v jeho spisoch.

Claudius Galenos sa narodil v roku 129 v maloázijskom Pergamone. Jeho otec Nikon bol zámožným architektom. Galenos od neho získal okrem širokého všeobecného vzdelania dobré prírodovedné znalosti. Ako 14-ročný začal študovať filozofiu. Po dvoch rokoch štúdia rozličných filozofických smerov prešiel na štúdium medicíny. Po Nikonovej smrti sa 20-ročný Galenos stáva finančne nezávislým a môže si dovoliť štúdium u najslávnejších lekárov tých čias v Smyrne, Korinte a, samozrejme, v Alexandrii. Ako 28- ročný nastupuje na miesto lekára gladiátorov v Pergamone. Získava tu bohaté skúsenosti v liečbe rán a v dietetike.

Pôsobenie v Ríme

V roku 162 Galenos opúšťa svoje rodné mesto a odchádza do Ríma, aby si tu ako lekár a filozof vydobyl svoje miesto v spoločnosti. Napriek ťažkému konkurenčnému boju medzi rímskymi lekármi je Galenos úspešný vďaka liečebným výsledkom tam, kde iní zlyhali. Získava protekciu významných osobností a dostáva sa do prostredia rímskej intelektuálnej elity. Jeho úspech ako nováčika z provincie vyvoláva závisť a nepriateľstvo u kolegov. Nechce sa pridať k žiadnej z dominujúcich rímskych lekárskych škôl, a preto sa často dostáva do sporov, ktoré zvláda vďaka skvelým vedomostiam. Po štyroch rokoch v Ríme preniká jeho povesť až k cisárskemu dvoru.

Napriek úspechom dáva pred hlavným mestom prednosť návratu domov. Ešte v tom istom roku ho povoláva cisár Marcus Aurelius späť do Ríma a žiada, aby ho sprevádzal na jeho ťažení proti Markomanom. Galenos napokon ostáva v Ríme ako osobný lekár následníka trónu Commoda. Tento úrad mu ponecháva množstvo času pre bádateľskú a spisovateľskú činnosť. Z neskorších rokov života sa zachovalo menej správ. V roku 169 sa Galenos stáva osobným lekárom cisára Marka Aurélia. Galenova osobnosť je charakterizovaná usilovnosťou, ctižiadostivosťou a sebavedomím. V roku 192 ho postihuje nešťastie – veľa jeho spisov, vrátane takých, ktorých opisy chýbajú, padá za obeť veľkému požiaru. Rok úmrtia Galena nie je presne známy. Obvykle sa uvádza rok 199, ale podľa arabských zdrojov sa dožil až 80 rokov.

Šesť faktorov

Galenos vytvoril dielo obsahujúce okolo 300 spisov, v ktorých zhrnul všetky súdobé smery filozofie a medicíny do podrobnej systemizovanej celkovej koncepcie. Vytvoril tak vedecký systém, ktorý slúžil po dve tisícročia ako metodický základ vedeckých postupov pri diagnostike a liečbe chorôb.

Vo svojom diele kládol veľký dôraz na anatomické poznatky. Zo štruktúry orgánov vyvodzoval ich funkciu. Na podklade hippokratovho učenia štyroch štiav vybudoval vlastný systém humorálnej patológie, ktorá vysvetľovala nielen vznik chorôb ale poskytovala aj návod na ich liečbu. Uprednostňoval deduktívny spôsob myslenia, pričom kládol dôraz na rovnováhu racionality a skúsenosti. Jeho opisy konkrétnych chorobných stavov ho odhaľujú ako skvelého diagnostika s vynikajúcim pozorovateľským talentom. V liečbe oddelil prevenciu od liečby príčin a liečby príznakov ochorenia. Vypracoval teóriu účinkov liekov, umožňujúcu lekárovi výber a dávkovanie liekov prispôsobiť individuálnej potrebe pacienta.

Mimoriadnu pozornosť venoval dietetike, tej časti lekárskeho umenia, ktorá usilovala o predchádzanie chorobám zohľadnením vonkajších vplyvov. Vytvoril koncepciu „sex res non naturales“ (šesť nie prirodzených vecí), ktorá ovládala medicínu až do 19. storočia. Šesť faktorov, ktoré sú ovplyvniteľné životosprávou, rozhoduje o uchovaní zdravia alebo vzniku ochorenia. Sú to ovzdušie (v širšom zmysle životné prostredie), jedenie a pitie, spánok a bdenie, pohyb a pokoj, naplňovanie a vyprázdňovanie a mentálny stav. Úlohou lekára je regulovať tieto faktory tak, aby organizmus pretrvával v ideálnej rovnováhe.

Hippokratovsko-galenovská medicína priamo ovplyvnila medicínsku systematiku a myslenie až do novoveku.

Autor článku: prof. MUDr. Ladislav Hegyi, DrSc., časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: