Matuzalemský vek

Matuzalemský vek
Zdroj: bigstockphoto.com

Dejiny ľudstva sú charakterizované snahou človeka o predĺženie dĺžky ľudského života. Vystihol ju už slávny taliansky sochár Michelangelo, keď vo svojej nesmrteľnej maľbe Stvorenie Adama na strope Sixtínskej kaplnky zobrazil renesančný ideál ľudského tela – dokonalý a večne mladý. Odvtedy preteky o dosiahnutie kvalitnejšieho a najmä dlhšieho života naberajú s možnosťami modernej medicíny stále rýchlejšie obrátky.

Na druhom brehu postojov k ľudskému telu stál Darwin, ktorý vo svojej evolučnej teórii prezentoval, naopak, nedokonalosti ľudských anatomických štruktúr a funkcií, ktoré sa v procese antropogenézy – vznikom a vývojom človeka zdokonaľovali. Hominizácia predstavuje vývoj nášho predka z ľudoopov k človeku vzpriamenému – Homo erectus vplyvom zmeny životných podmienok a poznaním primitívnych nástrojov a ohňa. Súčasne nastal rozvoj mozgu, reči, myslenia, spoločenskej práce a lovu. Pod sapientizáciou rozumieme vývoj k Homo sapiens – nášmu predkovi, ktorý je charakterizovaný zmenami a zdokonalením činnosti mozgu, vzpriamenou postavou, schopnosťami dorozumieť sa a myslením, čo človeka odlišuje od iných Primátov. Práve tieto antropologické zmeny boli najlepším dôkazom Darwinovej teórie, ktorá v tom čase znamenala veľký pokrok i odpor vedcov, ktorí túto teóriu odmietali. Na druhej strane podnietila diskusiu o možnosti predĺženia ľudského veku, keďže práve Darwin dokázal, že človek je jediný tvor, ktorý si svoje starnutie i smrť uvedomuje a túto skutočnosť túži zmeniť.

Medzi životom a smrťou

Koordinovaná sieť zložitých molekulárnych procesov, ktorá poskytuje bunkám skoro bezchybné udržiavanie kontroly a opravných mechanizmov, je príkladom dokonalosti ľudského organizmu. Všetky žijúce bytosti potrebujú takúto precíznosť, aby sa dožili obdobia reprodukčnej zrelosti a čelili tak negatívnym účinkom faktorov vonkajšieho prostredia. Pritom, drobné zmeny a nedokonalosti na každom stupni biologickej organizácie spôsobujú patologické zmeny a choroby, ktoré sú spojené s procesom starnutia. Tieto významnou mierou limitujú dĺžku ľudského života. Aj tieto zmeny a nedokonalosti sú poháňajúcim motorom evolučných zmien a procesov. Priesečníkom Michelangelovej perfektnosti a Darwinovej údajnej nedokonalosti je spojitosť medzi reprodukčnými procesmi znamenajúcimi život a smrť.

Evolúcia dala ľudstvu nádherne zosúladený svet precíznych genetických programov. Rovnako sme boli obdarení dostatočne veľkým mozgom na to, aby fungoval aj ďaleko za hranice možností a dlhšie ako do obdobia začiatku zrelosti. Ak by sme mali molekulárne, bunkové a genetické procesy vyvinuté inak, ako sa vyvinuli vplyvom evolúcie, mali by sme, logicky, rozdielny život i rozdielne telesné a antropologické znaky. Opak je však pravdou a ľudstvo musí bojovať s úskaliami daných telesných znakov.

Nádej

Poprední svetoví odborníci z oblasti experimentálnej biológie, gerontológie, neurologických vied, genetiky, bunkovej molekulárnej biológie, verejného zdravotníctva, vývoja zdravia a správnej výživy zisťovali, ako by sa dal vyvinúť ,,ľudský organizmus“, ktorý by „odolal“ zubu času a nebol by obmedzovaný dĺžkou ľudského života. Všetko je však komplikovanejšie, ako by sa na prvý pohľad zdalo.

Samorozvíjajúci sa mozog je najproblematickejšou zložkou a súčasťou organizmu. Aj v rámci procesov starnutia je schopnosť uvedomovania si dôsledkov určitých procesov degradácie životných prejavov, ktoré prebiehajú v mozgu a CNS, zložitá. Vo vyššom veku sa častejšie vyskytujú Alzheimerova a Parkinsonova choroba – neurodegeneratívne ochorenia mozgu. Alzheimerovou chorobou trpí 25 miliónov ľudí na celom svete, vo veku nad 85 rokov ňou trpí každý štvrtý človek. V prípade „Alzhei-mera“ dochádza k ukladaniu patogénnych proteínov (tzv. beta – amyloidov) a tým aj k rozpadu nervových vlákien a nervových buniek.

Parkinsonova choroba

Parkinsonova choroba je známa už od stredoveku a postihuje centrálnu nervovú sústavu. Tieto pomerne často sa vyskytujúce ochorenia najmä vo vysokom veku sú spojené s viacerými psychosomatickými zmenami postihujúcimi človeka aj jeho okolie. Aj napriek pokroku vedy nie je ich liečba úspešná, umožňuje len zmierniť priebeh ochorení. Zdokonalenie a zlepšený systém ukladania proteínov a odbúravania nežiaducich proteínov by mohol drasticky znížiť výskyt týchto škodlivých zhlukov. Zlepšenie fyziológie tzv. dopplerových proteínov, efektivity lyzozómov, proteáz a všetkých enzýmov by znížilo akumuláciu choroboplodných škodlivých proteínov. Tieto faktory by mohli prispieť k zníženiu výskytu horeuvedených neurologických ochorení. Avšak, ani vymenované opatrenia nedokážu úplne zlepšiť stav u neurologických poškodení spôsobených úrazmi hlavy alebo mozgovými porážkami (mozgovými príhodami).

Optimálne riešenie by mohli poskytnúť jednoduché náhradné modely najvhodnejších buniek využívané v rámci neurogenézy. Jednoducho, pripravené bunky by boli schopné rýchlo nahradiť tie, čo sú poškodené degradačnými procesmi. Zvýšené bunkové delenie a zlepšenie regeneračných kapacít by sa však mohlo vymknúť spod kontroly a bunečné procesy by mohli prejsť do nádorového bujnenia. Neurodegeneračná kompenzácia môže viesť k neurologickému nesúladu. Tieto zmeny by mohli spôsobiť vznik schizofrénie a rôznych kŕčovitých stavov.

Zdokonalené zmysly

Starnutie spočíva v znižovaní prísunu energetických živín, čo by prirodzene ovplyvnilo, na základe experimentálnych štúdií, optimálnu dĺžku života. V poslednom čase nasvedčujú vedecké dôkazy tomu, že zmyslové orgány, napr. čuch, chuť, zrak majú zásadný význam pri príjme potravín. Ovplyvnenie čuchového receptora Or 83 B viedlo k predĺženiu života pri experimentoch na muchách, nezávisle od zníženia energetických príjmov.

V pokusoch boli použité aj oblé červy Ceanohabditis elegans. V pokusoch bol študovaný ich vplyv na presenilné stavy a príčiny starnutia. Potvrdila sa domnienka, že čuchové tráviace dráhy a metabolické procesy, ktoré tu prebiehajú, majú vplyv na procesy spojené so starnutím u človeka. Existujú úvahy, že zmyslové systémy zohrávajú dôležitú úlohu pri získavaní informácií organizmu o jeho okolí, čo môže vplývať na fyziologické pochody pri prístupe k potrave a ovplyvňovať tak dĺžku života týchto organizmov.

Naše oči a zrak sú výrazne postihované starnutím. Vyše štvrtina populácie sveta nad 70. rokov používa pre problémy so zrakom okuliare. V niektorých krajinách, ako napr. v Japonsku, je toto percento ešte vyššie, a to alarmujúco najmä v nižších vekových kategóriách! Poruchy videnia, výskyty katarakty a iné poškodenia oka spojené so starnutím sú spôsobené celoživotným vystavovaním sa ultrafialovým lúčom zo žiarenia, ktoré sú v neskoršom veku vo viac ako v 50 percentách príčinou slepoty. S výskytom celosvetového problému ozónovej diery a so znečisťovaním planéty sa tieto riziká ešte prehlbujú.

Peknou predstavou by bolo, keby malo ľudské oko, podobne ako oči žralokov, vtákov a niektorých cicavcov, bočné stieracie očné membrány schopné blokovať škodlivé účinky lúčov a úplne tak chrániť oči aj zrak. Membrány by boli schopné reagovať z vnútorného kútika oka na pohyb v tme – formou retraakcie. Nevýhodou je skutočnosť, že starnutím sa stráca napätie a flexibilita podobne, ako je to v prípade spomínaných membrán. Ako veľký problém sa ukazuje vyvinutie ďalšieho viečka. Čo tak zaviesť rohovku z fotochromatického, teda tmavšieho, ľahšieho materiálu? Rohovka by ochraňovala retinu aj šošovku zabraňovaním UV žiareniu.

Nový cholesterol i kosti

Odbúravanie častí cholesterolu je cieľom moderných diét. Zvýšený výskyt zlých lipoproteínov CDL v krvi je v priamej súvislosti s usadzovaním tukových plátov na stenách, ktoré sa upchávajú až dochádza k ich blokáde – ateroskleróze. Dôsledkom je zvýšený výskyt srdcových a cievnych príhod. Prevenciu ponúka využitie sérového cholesterolu. Funkčné zlepšenie ciev je možné použitím teflonových výsteliek s nepriľnavým povrchom. Polytetrafluoroethylen je inertný prípravok bez elektrického náboja a má nižší funkčný koeficient zo známych tuhých prvkov substancií. Biomolekuly s takýmito vlastnosťami majú schopnosť znižovania tvorby tukových usadenín, čo sa dokázalo v pokusoch na cicavcov.

Nevýhodou je nepriedušnosť výsteliek, ktoré môžu negatívne ovplyvniť prísun živín a kyslíka. Navyše, artérie si musia zachovať schopnosť elascitity. Účinok teflonu by spočíval v znížení námahy a počtu srdcových kontrakcií za života.

Náhrada kostí je vážnym medicínskym problémom. Osteoporóza charakteristická zmenšovaním obsahu kalcia, a tým oslabením vlastnej kostenej architektúry, je spôsobená nerovnováhou pri remodelácii kostí.

Zdá sa, že ľudstvo by chcelo naplniť víziu vedcov, ktorí predpokladajú, že ľudský vek sa dá predĺžiť na neskutočných 120 rokov. Či sa tento sen stane „malým krokom pre jeho objaviteľa, ale veľkým skokom pre ľudstvo“, ukáže možno už blízka budúcnosť. Možno už čoskoro si pripijeme na dlhovekosť elixírom mladosti...

Autor článku: Doc. Dr. Igor M. Tomo, CSc., MPH, časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: