Nová protirakovinová látka aktivuje „odpadovú“ DNA

Látka používaná ako antibiotikum potláča rast rakovinových tumorov aktiváciou DNA, ktorá nekóduje gény, ako aj molekúl mikroRNA.

V časopise Proceedings of the National Academy of Sciences to oznámil dvadsaťčlenný medzinárodný tím, ktorý viedol Manel Esteller z Bellvitgeského ústavu pre biomedicínsky výskum v španielskej Barcelone. Prvou autorkou článku bola jeho kolegyňa Sonia Meloová. Okrem Španielov boli v tíme ešte vedci z USA a zo Švajčiarska. Genetický základ ľudských buniek, náš genóm, tvorí kyselina deoxyribonukleová, DNA. No iba jej päťpercentný podiel predstavujú gény, návody na výrobu špecifických bielkovín, ako sú keratín v pokožke či hemoglobín v krvi.

Zvyšných 95 percent sa označuje ako „temný genóm“, nekódujúca DNA, ktorej funkcia je stále neznáma. V tejto súvislosti je známejší dlho používaný výraz „odpadová“ DNA (junk DNA). Podľa všetkého však nevystihuje situáciu, väčšina tejto DNA určite má účel. Napríklad jej časť produkuje malé molekuly mikroRNA či miRNA, ktoré aktivujú alebo naopak deaktivujú gény. Výskum z posledných rokov preukázal, že práve narušenie tvorby alebo ultmenie činnosti týchto molekúl súvisí so vznikom rakovinových tumorov.

Manel Esteller s kolegami zistil, že malá molekula enoxacín zo skupiny floroquinolónov, používaná v zmesiach na ničenie baktérií, sa viaže k bielkovine, ktorá podporuje tvorbu miRNA a stimuluje ich aktivitu pri potláčaní rastu tumorov. „Je to akoby ste do vozidla z autobazáru namontovali nový motor,“ povedal Manel Esteller. Vedci tieto účinky enoxacínu overili na laboratórnych bunkových kultúrach a pokusmi so zvieracími modelmi rakovinových ochorení. Zdôrazňujú výhodnosť enoxacínu vzhľadom na jeho známe účinky v rámci metabolizmu, hoci floroquinolóny ako celok majú nepriaznivé vedľajšie účinky. Pri enoxacíne je to napríklad nespavosť.

„Použitie tejto molekuly priamo v liečbe rakoviny nemusí byť schválené, no naše poznatky otvárajú dvere k vývoju nových liekov s miRNA ako účinnými látkami. Farmaceutickému priemyslu sme ukázali nový smer, kam by mohol zamerať úsilie, týkajúce sa liečby tumorov,“ uzavrel Manel Esteller.

Zdroje: Proceedings of the National Academy of Sciences USA Early Edition z 28.2.2011; Komuniké IDIBELL – Bellvitge Biomedical Research Institute z 28.2.2011

Autor článku: TASR

Dátum zverejnenia: