Žltačka typu A - nepriateľ našich detí

Žltačka typu A - nepriateľ našich detí
Zdroj: bigstockphoto.com

Žltačka (vírusová hepatitída) je infekčné zápalové ochorenie pečene a má niekoľko typov. Jednotlivé typy žltačiek majú podobný klinický obraz, ale odlišujú sa biologickým vlastnosťami pôvodcov ochorenia, spôsobom šírenia v populácii a prognózou ochorenia. Klinický priebeh akútnych žltačiek typu A, B i C je veľmi podobný a len sérologické vyšetrenie protilátok umožňuje rozpoznať, aký typ žltačky pacient prekonáva. Pre žltačku typu A je typický fekálno-orálny prenos, pri ktorom pôvodca nákazy opúšťa infikovaný organizmus stolicou a do ďalšieho jedinca vstupuje ústnou dutinou. Tento typ žltačky nikdy neprechádza do chronického ochorenia.

Žltačka typu B a C sa prenáša krvou alebo telesnými tekutinami (semeno, vaginálny sekrét, sliny, tekutiny z kožných lézií a škrabancov) infikovaného človeka. Nebezpečenstvo týchto žltačiek spočíva v tom, že u mnohých pacientov môžu prejsť do chronického nosičstva alebo do chronického poškodenia pečene. Jeho následkom môže byť cirhóza až rakovina pečene a v konečnom dôsledku smrť. Chronická žltačka typu B má oveľa závažnejšiu prognózu ako typ C, nakoľko k rozvoju cirhózy alebo rakoviny prichádza už v priebehu 1 – 5 rokov. Pri žltačke typu C sa tieto ochorenia objavujú až o 10 – 15 rokov.

Zo všetkých typov žltačiek vyskytujúcich sa na našom území má najčastejšie zastúpenie žltačka typu A. Na Slovensku je ročne hlásených 600 – 700 prípadov ochorení na žltačku typu A. Regióny s nízkou cirkuláciou vírusu a vysoko vnímavou populáciou sú ľahkým terčom epidemických výskytov. V rámci nášho územia je veľmi ľahké zavliecť infekciu do rizikových skupín obyvateľstva (narkomani, rómska populácia) s následným ďalším prenosom infekcie v týchto skupinách. Vírus postupne preniká do ostatnej populácie a najmä pri vysokej hustote obyvateľstva daného regiónu sa jeho cirkulácia v populácii zintenzívňuje a vedie k vysokej chorobnosti. Ochorenie nepostihuje len osoby zo sociálne slabších skupín, ale vo vysokom riziku nákazy sú všetci vnímaví jedinci a vzhľadom na nízku kolektívnu imunitu dochádza k prudkému nárastu chorobnosti v danom regióne.

Obľubuje najmä deti

Pre žltačku typu A je typický jej vekový výskyt. Najobľúbenejším terčom tohto typu žltačky sú najmä deti v predškolskom a v školskom veku. S vekovým výskytom v značnej miere súvisí i zvýšený výskyt ochorení hlavne v jesenných a v zimných mesiacoch roka. Avšak v oblastiach s dlhšími intervalmi cyklického výskytu deti unikajú infekcii v rannom veku, a preto v riziku nákazy sú i staršie deti a mladí dospelí, ktorí nemajú imunitu po prekonaní ochorenia v detskom veku. Inkubačný čas sa u žltačky typu A pohybuje od 15 do 50 dní, v priemere 30 dní. Je to dosť dlhý čas na to, aby si niekto spomenul, čo pred mesiacom robil a kde sa mohol nakaziť. Počas dovolenky v Grécku alebo počas pobytu u starých rodičov? Bola príčinou zmrzlina, kocky ľadu v minerálke, zle umyté ovocie? Tisíce otázok, ešte viac odpovedí.

Ak dôjde k infekcii v  polovici prázdnin, tak začiatok školského roka dieťa určite privíta na infekčnej klinike. Ešte nebezpečnejšie je, ak k nákaze dôjde počas posledných augustových dní. Prvé príznaky sa u chorého objavia až koncom septembra. Zákernosť tohto ochorenia spočíva hlavne v tom, že infikovaný jedinec vylučuje vírus do svojho okolia (stolicou, močom, slinami) už 14 – 21 dní pred objavením sa prvých príznakov. Takto sa ochorenie môže nekontrolovane šíriť v školských kolektívoch, medzi kamarátmi alebo v úzkom kruhu rodiny. Takáto cirkulácia vírusu hlavne v detských kolektívoch je sprevádzaná zvýšeným nárastom žltačky typu A v jesenných a zimných mesiacoch.

Choroba špinavých rúk

Žltačka typu A je typickou chorobou špinavých rúk. Prenos sa uskutočňuje znečistenými rukami pri priamom kontakte s infikovanou osobou v detskom kolektíve alebo v rodine. Vírus môžete prehltnúť spolu s potravinami, ktoré niekto iný kontaminoval znečistenými rukami. Ku kontaminácii dochádza buď pri príprave stravy infikovanými osobami (typické reštauračné alebo svadobné epidémie) alebo pri balení a skladovaní zeleniny a ovocia (epidémie z mrazených jahôd, malín, zelených cibuliek). Kontaminované môžu byť i kocky ľadu v nápojoch, zmrzlina, surové morské plody, hlavne mušle. K znečisteniu rúk môže ľahko dôjsť i po dotýkaní sa rôznych predmetov (tyč v autobuse, nákupné vozíky, kľučky na dverách). Keď potom, na pohľad čistou rukou podáte dieťaťu kúsok čokolády, alebo si vložíte do úst žuvačku či cukrík, ľahko sa môžete stať majiteľmi vírusu.

K prenosu môže dôjsť i slinami, ak sa napijete z rovnakého pohára alebo z fľaše ako infikovaná osoba. V riziku nákazy sú hlavne deti predškolského a školského veku, ktoré chytajú a dávajú si do úst rôzne predmety, ktoré môžu byť znečistené rukami infikovaných osôb. Nebezpečné je i cirkulovanie jedla medzi deťmi. Desiata môže byť znečistená rukami osoby, ktorá stravu pripravovala. Uvedená osoba môže byť v inkubačnom čase, teda ešte bez príznakov zjavného ochorenia, avšak vírus už vylučuje stolicou. Prenos je možný i fekálne kontaminovanou pitnou vodou (najmä po záplavách) alebo konzumáciou ovocia a zeleniny, ktoré boli umývané alebo zalievané takouto vodou. K nákaze môže dôjsť i pri kúpaní sa v kontaminovanej morskej alebo sladkej vode.

Len tak ľahko sa vírusu nezbavíte

Mnohostranný prenos žltačky typu A umožňuje značná odolnosť vírusu proti vplyvom vonkajšieho prostredia. V zmrazenom stave dokáže prežiť i niekoľko rokov a pri teplote 25 şC vydrží vo vode alebo v suchej stolici až 30 dní. Ak ho chcete zahubiť vo vode, prevárajte ju dlhšie ako 5 minút. Dezinfekčné prostriedky s aktívnym chlórom ho ničia za 15 minút. Vírus žltačky typu A odoláva dokonca aj kyslosti žalúdočnej šťavy.

Chrípka, alebo žltačka?

Žltačka typu A patrí medzi črevné nákazy, i keď je infekčný proces lokalizovaný v orgánoch mimo črevného traktu. Infekčná dávka je nízka, už niekoľko vírusov vedie ku vzniku ochorenia. Ochorenie sa začína pozvoľna a sprevádzajú ho nešpecifické príznaky, ktoré veľmi pripomínajú chrípku. Dieťa je unavené a malátne, stráca chuť do jedla, objavuje sa horúčka. Často udáva bolesti brucha, najmä pod pravým reberným oblúkom. Prítomný môže byť i ľahký zápal horných dýchacích ciest. Príznaky charakteristické pre črevný trakt (vracanie, hnačka) nemusia byť badateľné.

Známe žlté sfarbenie pokožky a očných bielok sa u detí objavuje zriedkavo. U väčšiny detských pacientov však ochorenie prebehne ako tichá infekcia bez akýchkoľvek klinických príznakov. Poviete si, že to je výborné. Dieťa je zdravé, môže chodiť do školy, hrať sa s kamarátmi. Takéto tiché infekcie sú však nebezpečné z epidemiologického hľadiska. Dieťa vylučuje vírusy do svojho okolia, o jeho nákaze sa nevie a nekontrolovane šíri infekciu medzi kamarátmi alebo v úzkom kruhu rodiny. U dospelých osôb môže mať ochorenie ťažší klinický priebeh, často sprevádzaný komplikáciami a úmrtnosť sa pohybuje od 1,2 – 1,8 percenta. Po prekonaní ochorenia vzniká trvalá imunita.

Špecifická liečba neexistuje

Hoci žltačka typu A iba výnimočne ohrozuje život chorého, pre každého pacienta predstavuje dlhé mesiace rekonvalescencie a prerušenie aktívneho života. V liečbe žltačky nie je dostupná efektívna, špecifická liečba pôsobiaca na vírus. Po prepuknutí ochorenia je nevyhnutná izolácia na infekčnom oddelení. Najdôležitejším liečebným opatrením je kľud na lôžku a adekvátna diéta s nízkym obsahom tukov. Po návrate chuti do jedenia je vhodná racionálna strava s vyšším obsahom bielkovín. Po prepustení z nemocnice je potrebné dodržiavať niekoľkomesačnú šetriacu diétu a dlhodobo obmedziť fyzickú aktivitu. V mnohých prípadoch môže u pacientov po prekonaní ochorenia pretrvávať dlhodobá únavnosť až vyčerpanosť, bolesti svalov alebo zažívacie ťažkosti.

Proti žltačke typu B sú chránené

Zatiaľ čo žltačka typu A útočí najmä na deti predškolského a školského veku, typ B sa vyskytuje v detskom veku menej často, avšak s vysokým rizikom prechodu do chronického poškodenia pečene s nepriaznivou prognózou. Z uvedeného dôvodu sa od roku 1998 vykonáva očkovanie proti žltačke typu B u všetkých novorodencov v rámci pravidelného očkovania. Od októbra 2004 sa začali očkovať i adolescenti v 11. roku života, takže v súčasnosti máme proti žltačke typu B chránenú populáciu detí do 14. roku života. Očkovanie proti žltačke typu A je dobrovoľné. Doporučuje sa najmä deťom predškolského a školského veku, pretože sú najobľúbenejším terčom tohto typu žltačky. Na žltačku typu C zatiaľ neexistuje očkovacia látka.

Pre šťastný pohľad našich detí

Ak je vaše dieťa očkované proti žltačke typu B, má protilátky len proti tomuto typu žltačky. V žiadnom prípade nie je chránené pred žltačkou typu A. Neexistuje skrížená imunita, pretože každý typ žltačky vyvoláva iný vírus. Ľahký spôsob prenosu a šírenia žltačky typu A, ako i vysoká vnímavosť populácie, zvyšuje opodstatnenosť očkovania proti tomuto typu žltačky i v priemyselne vyspelých štátoch. Preto mnohé vyspelé krajiny (USA, Austrália, Izrael, Španielsko) už pristúpili k pravidelnému očkovaniu detí proti žltačke typu A v rámci národných imunizačných programov. Na našom území zatiaľ nie je očkovanie proti žltačke typu A súčasťou pravidelného očkovania a vykonáva sa na odporúčanie lekára alebo na vlastnú žiadosť očkovanca, resp, rodiča dieťaťa bez úhrady zdravotnou poisťovňou. Po zavedení pravidelného očkovania detí proti žltačke typu B, rodičia často pociťujú potrebu doplniť svojim deťom i ochranu proti žltačke typu A. Individuálna vakcinácia proti tomuto ochoreniu je však vo všeobecnosti veľmi málo využívaná.

Len dodržiavaním všeobecných zásad prevencie (hlavne umývanie rúk) často nedokážeme ovplyvniť prenos tejto infekcie. V súčasnosti narastá i počet importovaných ochorení, nielen z exotických krajín ale i z oblastí Jadranského alebo Stredozemného mora. Vo všeobecnosti možno povedať, že neexistujú „nebezpečné“ krajiny, ale existujú len „nezodpovední“ cestovatelia, ktorým sa riziko nákazy nezdá dostatočne veľké. Riziko výskytu žltačky typu A u detí i dospelých vzrastá i v čase povodní a záplav. Očkovanie proti žltačke typu A sa vykonáva dvoma dávkami. Aplikácia jednej dávky poskytuje približne ročnú ochranu. Druhá dávka, podaná o 6 – 12 mesiacov po prvej zanecháva dlhodobú, pravdepodobne celoživotnú ochranu. Dieťa môže byť očkované už po dovŕšení prvého roku života. Ak vaše dieťa nebolo povinne očkované proti typu B, môžete využiť kombinovanú očkovaciu látku, ktorá poskytuje ochranu súčasne proti žltačke typu A i B. Informujte sa o očkovaní u ošetrujúcezho lekára vášho dieťaťa. Nečakajte, až sa žltačka objaví vo vašom okolí. Potom môže byť už neskoro. V tom čase už totiž vírusy žltačky môžu ničiť pečeňové bunky práve vášho dieťaťa.

Autor článku: MUDr. Jarmila Pertinačová, časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: