Osteoporóza je ochorením látkovej výmeny kostného tkaniva, ktoré sa prejavuje ubúdaním množstva kostnej hmoty a poruchami mikroarchitektúry kosti, čo vedie k oslabeniu pevnosti kosti, a tým k zvýšenej lámavosti.
Slovo osteoporóza sa často laikmi zamieňa za osteomaláciu a osteoartrózu. Osteomalácia (mäkké kosti) je dnes už veľmi zriedkavé ochorenie podobné osteoporóze, kde sa na základe nedostatku vitamínu D znižuje obsah vápnika v kostnom tkanive. Kosti sa nelámu, ale deformujú. Keďže táto choroba sa vyskytovala hlavne v priemyselných oblastiach Anglicka 19. storočia, plných smogu s nedostatkom denného svetla, hovorilo sa jej aj „anglická choroba“. Osteoartróza je zase degeneratívne ochorenie kĺbov, najčastejšie bedrových (koxartróza), kolenných (gonartróza) a chrbtice (spondylartróza), ktoré sa prejavuje poškodením kĺbových chrupaviek. Problémom je, že osteoartróza aj osteoporóza sa vyskytujú často spolu, hlavne u starších osôb, majú však diametrálne rozdielne prejavy a aj liečbu. Osteopénia je pojem, ktorý sa používa pri osteodenzitometrii a znamená zníženú kostnú hustotu. Nie je to ešte choroba, ale pacienti s týmto nálezom majú už zvýšené riziko zlomeniny a vyžadujú prevenciu a sledovanie.
Osteoporóza – prečo nás straší?
Od konca minulého storočia sa problém osteoporózy dostal do povedomia nielen zdravotníckej, ale aj širokej laickej verejnosti. Stále nástojčivejšie sa o ňu zaujímajú aj ekonómovia zdravotníctva. Z osteoporózy sa stal obrovský zdravotnícky a sociálno-ekonomický problém. Náklady na diagnostiku a liečbu osteoporózy, vrátane liečby zlomenín a ich dôsledkov, dosahujú obrovské čiastky a neustále rastú. Ako príklad možno uviesť krajiny EÚ, ktoré vydali v roku 1998 len na liečbu zlomenín horného konca stehennej kosti 4,8 mld. EURO.
Choroba postihuje najmä ženy
Odhaduje sa, že rizikom osteoporotickej zlomeniny je ohrozená asi každá tretia žena a asi každý šiesty muž vo veku nad 50 rokov. To predstavuje asi 6 – 8 percent populácie. Osteoporóze sa nevenuje pozornosť pre ňu samotnú, ale pre jej komplikácie – zlomeniny, ktoré spôsobuje. Najobávanejšou zlomeninou je zlomenina krčka stehennej kosti. V roku 1990 sa vyskytlo vo svete cca 1,5 milióna takýchto zlomenín, v roku 2050 sa ich očakáva až 4,5 milióna. Enormný, 25 percentný nárast zaznamenali krajiny EÚ v rokoch 1995 – 1998. Na Slovensku bolo v roku 1974 zaznamenaných okolo 1 600 týchto zlomenín. Toto číslo v roku 2000 vzrástlo na 10 000. Našťastie, v posledných rokoch už nie je vzostup taký prudký.
Nárast výskytu osteoporózy sa pripisuje jednak starnutiu populácie (stále viac osôb sa dožíva vyššieho veku) a jednak zmenou životného štýlu (obmedzovanie pohybu, kybernetizácia, zmena stravovacích zvyklostí, fajčenie a podobne). Už dnes vyrastá v školách široká masa budúcich osteoporotikov. Mladá generácia presedí väčšinu svojho života v škole v laviciach, potom doma pred počítačom a večer pred televízorom. Namiesto zdravej mliečnej stravy obľubuje hamburgery a sladené nápoje.
Osteoporóza je nielen výrazne rozšírená choroba, ale má aj závažné následky – úmrtie a dramaticky zhoršená kvalita života. Asi tretina osôb po zlomenine krčka stehennej kosti do roka zomiera, asi tretina je odkázaná na opateru iných a len zvyšok sa zahojí úplne a je schopný sebaopatery! Táto zlomenina je na 7. mieste najčastejších príčin úmrtí hospitalizovaných pacientov v SR. Riziko úmrtia po zlomenine stehennej kosti u 50-ročnej ženy je rovnaké ako úmrtie na rakovinu prsníka a štyrikrát väčšie ako na rakovinu maternice!!! Zlomeniny stavcov tiež trvale znižujú kvalitu života svojou nástojčivou bolestivosťou a obmedzovaním hybnosti chrbtice.
Príčiny vzniku osteoporózy a rizikové faktory
Presná príčina osteoporózy nie je úplne známa. K ubúdaniu kostnej hmoty dochádza fyziologicky v priebehu starnutia u každého človeka, čo je pri príčinou tzv. senilnej osteoporózy. U žien sa však pridružuje ešte ďalší faktor – menopauza a zánik menštruácie po prechode. Asi u tretiny žien sa potom vyvinie tzv. postmenopauzálna osteoporóza.
Popri týchto dvoch hlavných rizikových faktoroch (vek a menopauza) bolo doteraz zistených niekoľko ďalších faktorov, nemenej dôležitých:
-
Genetické faktory: množstvo kostnej hmoty je asi na 60 percent dané geneticky, preto významným rizikovým faktorom je prítomnosť osteopotických zlomenín u matiek, čo má za následok vysoké riziko osteoporózy u dcér. Geneticky podmienené sú aj mnohé vývojové poruchy spojené s osteoporózou, napr. osteogenesis imperfecta, Marfanov syndróm a podobne.
-
Faktory vzrastu: nepriamo súvisia s genetickými faktormi. Zvlášť rizikový typ je nízka, chudá, štíhla blondína. Naopak, obezita je z tohto pohľadu ochranný faktor! Obézne ženy zriedka trpia na osteoporózu.
-
Faktory životného štýlu, ktoré sa týkajú jednak výživy, návykových činností a mobility. Z výživových faktorov sú to hlavne:
-
nedostatočný prívod vápnika, horčíka, vitamínu D a stopových prvkov,
-
nadmerný prívod fosforu, sodíka a živočíšnych bielkovín,
-
nadmerná konzumácia alkoholu a kofeínu a fajčenie.
-
-
Významným faktorom životného štýlu je nedostatok pohybu a nadmerné pohodlie vo vzťahu k fyzickej aktivite, ktoré, obrazne povedané, nenúti kosti, aby boli dostatočne pevné. Ďalšou skupinou ohrozených sú osoby so zníženou pohyblivosťou a najmä pripútané na lôžku, ako napríklad dlhodobo chorí, či pacienti po mozgových príhodách.
-
Predčasný prechod u žien: u žien sú hlavnými rizikových faktormi predčasný prechod (hlavne pred 45. rokom), neskorý začiatok menštruácie v detstve, dlhšie trvajúce vynechanie menštruácie, viacnásobné a dlhšie trvajúce dojčenie, ale ohrozené sú aj ženy, ktorá nerodili.
-
Iné ochorenia: osteoporóza býva aj dôsledkom iných ochorení, a to hlavne endokrinologických (poruchy prištítnych teliesok, štítnej žľazy, nadobličiek, pohlavných žliaz, cukrovka I. typu), nefrologické (porucha funkcie obličiek), gastroenterologické (ochorenia žalúdka, čriev, pečene a žlčníka), chronické zápalové choroby (reumatoidná artritída, ankylozujúca spondylitída, chronická obštrukčná pľúcna choroba), stav po transplantáciách.
-
Niektoré typy liekov: osteoporózu môžu podporovať aj niektoré lieky, napríklad hormóny nadobličiek a štítnej žľazy, lieky na úpravu krvnej zrážanlivosti, chemoterapia pri onkologických ochoreniach, lieky proti kŕčom a podobne.
Začínajúca osteoporóza nebolí!
Zvýšené odbúravanie kostného tkaniva sa navonok nijako neprejavuje. Bežne sa za rok stratí asi 1 – 3 percent kostí, u zvlášť ohrozených osôb to býva nad 3 percentá. Aby sa dosiahol určitý prah lámavosti, je potrebných aj niekoľko rokov. Osteoporóza sa teda neprejaví hneď na druhý deň po vynechaní menštruácie, ako sa to mnohé ženy domnievajú. Osteoporóza sa považuje za neskorý dôsledok menopauzy. Osteoporóza vo svojich začiatkoch nebolí! Človek preto býva náhle zaskočený až prvým prejavom osteoporózy – zlomeninou.
Zlomeniny ako dôsledok osteoporózy ?
Hoci sa pri osteoporóze môže v zásade zlomiť ktorákoľvek kosť, najčastejšie to však bývajú tri už spomínané miesta – kosti predlaktia, stavce a horný koniec stehennej kosti. Menej časté bývajú zlomeniny rebier a horného konca ramennej kosti. Či je daná zlomenina skutočne v dôsledku osteoporózy, je otázkou posúdenia mechanizmu deja, pri ktorom došlo k zlomenine. Za osteoporotické zlomeniny nepovažujeme napríklad zlomeniny pri dopravných úrazoch, či pádoch z výšky. Pre osteoporózu sú naopak typické zlomeniny, ktoré vznikajú pri malej traume, alebo dokonca aj bez nej (zakopnutie, prudšie predklony, dvíhanie malých bremien, zakašlanie a podobne). Iným prípadom sú tzv. patologické zlomeniny, najčastejšie pri nádorovom postihnutí kosti.
Správna diagnostika lekárom
Lekár vyslovuje podozrenie na osteoporózu na základe prítomnosti údaja o zlomeninách, či iných prejavoch, alebo rizikových faktoroch osteoporózy. Aby si overil svoje podozrenie, posiela pacienta na röntgenologické vyšetrenie, laboratórne vyšetrenie krvi a moču a vyšetrenie kostnej hustoty (osteodenzitometrické vyšetrenie). Pokiaľ sa pri týchto vyšetreniach potvrdí osteoporóza, snaží sa ďalej vypátrať jej príčinu, čo si vyžaduje niekedy heroické úsilie. Tu sú potrebné ďalšie laboratórne a inštrumentárne vyšetrenia a spolupráca viacerých odborníkov - špecialistov (ortopéd, reumatológ, endokrinológ, nefrológ, gastroenterológ a podobne). Musí sa v prvom rade vylúčiť tzv. sekundárna osteoporóza, t. j. pátrať po možných známych príčinách osteoporózy. To je nesmierne dôležité aj z liečebného hľadiska. Ak sa nájde taká príčina, resp. choroba, ktorá vyvoláva osteoporózu, liečba sa potom zameriava na túto oblasť. Pokiaľ sa nenájde žiadna príčina, osteoporóza sa klasifikuje ako primárna, ktorá môže byť buď postmenopauzová, alebo senilná a lieči sa samotná osteoporóza.
Ako prebieha osteodenzitometria
Osteodenzitometria znamená meranie hustoty (denzity) kostnej hmoty. V súčasnosti je zlatým štandardom diagnostiky osteoporózy. U väčšiny prístrojov sa meria stupeň absorpcie rtg lúčov po prechode kostným tkanivom. Hoci pracuje na princípe rtg žiarenia, netreba sa ho obávať. Ide o bezbolestné vyšetrenie a na rozdiel od bežného rtg snímkovania je dávka ožiarenia zanedbateľná (s výnimkou tehotných žien!). Meria sa hustota kostí v miestach najčastejších zlomenín, t. j. oblasť predlaktia, driekové stavce a horný koniec stehennej kosti. Laikmi často vyžadovaná „celotelová denzitometria” sa bežne nerobí a v drvivej väčšine prípadov ani nemá žiadny význam.
Niektoré osteodenzitometre pracujú na princípe šírenia ultrazvuku v kostnom tkanive. Ich význam je zatiaľ len skríningový, nie diagnostický. Samotné meranie trvá rádovo niekoľko minút. Určitý čas je však potrebné pripočítať samotnú analýzu a vyhodnotenie merania. Výsledkom osteodenzitometrie je číslo (hustota kostného tkaniva v g/cm2 a tzv. T- a Z-skóre), nie obraz štruktúry kosti, či nález zlomeniny. Podľa výsledku sa meranie zvyčajne klasifikuje do troch kategórií: norma, osteopénia a osteoporóza. U pacientov, ktorí majú ako osteodenzitometrický nález osteoporózu a súčasne aj niektorú osteoporotickú zlomeninu, hovoríme aj o manifestnej osteoporóze.
Osteodenzitometrické vyšetrenie je finančne veľmi náročné, a preto sa vykonáva len v odôvodnených prípadoch, resp. len na základe prísne vymedzených indikačných kritérií. Toto vyšetrenie ordinuje odborný lekár s osteologickým zameraním. Aj keď osteodenzitometria znamená v diagnostike veľký pokrok, k výsledkom osteodenzitometrického vyšetrenia treba pristupovať ako k hociktorému inému laboratórnemu vyšetreniu, ktoré je pomocným vyšetrením pre určenie diagnózy.
Cieľ liečby osteoporózy – zabrániť zlomeninám
Základným strategickým cieľom liečby osteoporózy je zabrániť vzniku zlomeniny. To sa týka hlavne osôb, ktoré ešte zlomeninu nemali. Pokiaľ sa k liečbe pristupuje až na základe už prítomnej zlomeniny, potom je situácia už zložitejšia a v takomto prípade sa odborník usiluje o oddialenie vzniku ďalšej zlomeniny. Osteoporóza v štádiu zlomenín je veľmi zle liečiteľná, preto je najlepšou liečbou prevencia !!! Tu zohráva najväčšiu úlohu samotný pacient, ktorého usmerňuje praktický lekár. Samotnú liečbu osteoporózy však musí viesť a kontrolovať odborný lekár.
Možnosti prevencie v praxi
V dnešnej dobe máme široké možnosti:
-
eliminácia odstrániteľných rizikových faktorov
-
pravidelná fyzická aktivita (najmä chôdza, prípadne denné cvičenie špeciálnej zostavy cvikov) a posilňovanie svalstva
-
správna výživa (najmä dostatok kalcia a vitamínu D, proteínov, obmedzenie soli)
-
hormonálna substitučná liečba: špecifická forma prevencie u žien v prechode
-
prevencia pádov (režimovými opatreniami, posilňovaním svalstva a udržiavania rovnováhy špeciálnymi cvikmi, obmedzením psychotropnej medikácie)
-
farmakologická intervencia: v počiatočných štádiách osteoporózy, najmä u osôb vyššieho veku a osôb s nedostatkom kalcia v diéte, sa podávajú kalciové prípravky a prípravky vitamínu D (u mladších, pohyblivých osôb stačí podávanie vitamínu D len v zimných mesiacoch). V pokročilejších štádiách osteoporózy je okrem kalcia a vitamínu D potrebné podávať finančne nákladnejšie lieky – najmä bisfosfonáty, kalcitonín, raloxifén, prípadne hormonálnu substitučnú liečbu, stronciumranelát a parathormon.
-
Aké lieky sú k dispozícii – čo pacientom pomáha
Bisfosfonáty – v súčasnosti je to najúčinnejšia skupina liekov. Intenzívne potláčajú proces odbúravania kosti a významne znižujú riziko zlomeniny. Nevýhodou je malá vstrebateľnosť z tráviaceho traktu, preto je potrebné užívať ich nalačno, alebo vo forme infúzií. Vedľajšie účinky sú veľmi zriedkavé, najčastejšie sa týkajú porúch trávenia. V poslednej dobe je snaha dávkovať tieto lieky jedenkrát týždenne, jedenkrát mesačne, alebo dokonca najnovšie aj jedenkrát ročne, a tým zmenšiť riziko vedľajších účinkov a zlepšiť komfort liečby. Sem patrí napr. alendronát, rizedronát, ibandronát a zoledronát.
Selektívne modulátory estrogénových receptorov (SERM) – zachovávajú si pozitívne vlastnosti estrogénov na kosť. Negatívne vlastnosti na prsník a maternicu sú eliminované. Množia sa štúdie, ktoré dokazujú ochranný vplyv pred rakovinou prsníka. Z vedľajších účinkov boli najčastejšie popísané poškodenie pečene a zápaly žíl. Sem patrí tamoxifen a raloxifén.
Kalcitoníny – hormóny zvláštnych buniek štítnej žľazy, ktoré intenzívne blokujú zvýšené odbúravanie kosti. Majú súčasne aj výrazný analgetický efekt. Účinné sú hlavne pri čerstvých zlomeninách stavcov. Majú minimum vedľajších účinkov. Podávajú sa vo forme nosových sprejov. Metabolity vitamínu D – podávajú sa u osôb s poruchami funkcie pečene a obličiek. Patrí sem kalcitriol a kalcidiol.
Stroncium ranelát – vyznačuje sa unikátnym účinkom na kosť: nielenže potláča odbúravanie kosti, ale súčasne podporuje aj novotvorbu kosti. Užíva sa vo forme prášku nalačno navečer. Niektorým pacientom môže spôsobovať redšie stolice.
Parathormon – veľmi účinný liek, ktorý veľmi intenzívne podporuje novotvorbu kosti. Nevýhodou sú denné podkožné injekcie a vysoká cena, preto je jeho predpis viazaný na súhlas revízneho lekára.
Autor článku: MUDr. Pavol Masaryk, CSc., časopis Bedeker zdravia