Zdravotní záchranári riešili simulované zásahy v horskom prostredí

Zranenie na lyžiarskom svahu, podchladenie či podozrenie na poranenie krčnej chrbtice dnes riešili v horskom prostredí Malej Fatry dvojčlenné tímy zdravotných záchranárov v rámci prvého ročníka podujatia Rescue Vrátna 2011.

Hlavný záchranár Záchrannej dopravnej a zdravotníckej služby (ZDZS) Bratislava a hlavný rozhodca súťaže Rescue Vrátna 2011 Adrián Mifkovič pre TASR uviedol, že primárny zámer podujatia bol edukačný. „Pripravili sme ho ako vzdelávaciu aktivitu pre posádky záchrannej služby našej organizácie, pričom sme dali možnosti vyslať posádky aj iným poskytovateľom. A sekundárny efekt bol, že si zmerajú sily v súťažných úlohách,“ povedal Mifkovič.

Záchranári zasahovali aj v nadmorskej výške nad 1500 metrov – v Snilovskom sedle. „Neobvyklé prostredie uvítali. Stanoviská sú v horskom teréne z dôvodu preverenia či už odbornej alebo fyzickej pripravenosti záchranárov, keďže takéto zásahy sú ojedinelé. Práve preto sa pripravujeme na takéto udalosti, s ktorými sa nestretávame často. Úlohy sú z bežnej praxe a pri dodržaní štandardných postupov a odporúčaní sa dajú vyriešiť bez problémov,“ skonštatoval Mifkovič.

Na prvom stanovišti v chate pod lanovkou do Snilovského sedla čakal na záchranárov pacient, ktorý spadol na svahu pri lyžovaní. „Je tam podozrenie na poranenie krčnej chrbtice. Úlohou záchranárov je identifikovať poranenie, zabezpečiť pacienta a transportovať ho do nemocničného zariadenia, ktoré mu vie poskytnúť komplexnú pomoc. Najdôležitejšia je dokonalá imobilizácia pacienta, šetrná preprava a zabezpečenie vrtuľníkovej pomoci, aby transportovala pacienta do traumacentra,“ popísal prvú úlohu dohliadajúci lekár Miloš Hopan.

V Snilovskom sedle našli záchranári podchladeného turistu. Na ich postup dohliadala aj lekárka Monika Mankovecká. „Mali pacienta vyšetriť, ošetriť a pripraviť na transport. Sledovali sme, či záchranári pacienta budú vyzliekať klasicky alebo odev rozstrihajú. Ak by s podchladeným pacientom začali hýbať, zmení sa mu srdcový rytmus a v takomto počasí by zomrel. Keď odev rozstrihali, pomerali vitálne funkcie, začali ho zahrievať. Až keď sa zvýši telesná teplota, potom môžu s pacientom začať hýbať. Až na malé detaily to bolo urobené ukážkovo,“ zhodnotila simulovaný zásah dvojice záchranárov - študentov.

Podľa Mifkoviča musí mať správny záchranár vedomosti, dobrú fyzickú kondíciu a zdravý rozum. „Najčastejší problém je vyrovnať sa so stresovými situáciami, ktoré majú určite vplyv na rozmýšľanie záchranárov na mieste udalosti. Svedkovia by mali prichádzajúcej posádke poskytnúť čo najviac informácií a uľahčiť im to poskytnutím súčinnosti. Aby bolo miesto voľné, aby tam neboli zbytočne ruchy okolia, zbytočné otázky a panika. Pomôcť posádke, aby mohla robiť svoju prácu bez rušivých elementov,“ dodal Mifkovič.

Prvý ročník Rescue Vrátna 2011 zorganizovala ZDZS Bratislava. Okrem praktického nácviku zásahov posádok Rýchlej zdravotnej pomoci (RZP) absolvovali záchranári aj sériu odborných prednášok a diskusií pod záštitou rektorky Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave Dany Farkašovej. Podujatie je kreditované Slovenskou akreditačnou radou pre kontinuálne medicínske vzdelávanie – SACCME.

Autor článku: TASR

Dátum zverejnenia: