Článkonožce – pôvodcovia alergií a dermatitíd

Článkonožce – pôvodcovia alergií a dermatitíd
Zdroj: bigstockphoto.com

Najčastejšou formou poškodenia zdravia človeka cudzopasnými článkonožcami je priame cicanie krvi. Článkonožce sú najpočetnejším kmeňom živočíchov na svete s viac než jedným miliónom dosiaľ známych druhov.

K najvýznamnejším patria roztoče, pavúky a hmyz. Ich výskyt v ostatných rokoch výrazne narastá nielen v domácnostiach, ale vďaka celkovým klimatickým zmenám aj vo voľnej prírode nášho geografického pásma, kde sme svedkami prílevu nových druhov z teplejších oblastí.

Domácnosti

V domácnostiach je parazitický hmyz vyvolávajúci zdravotné problémy ľudí zastúpený predovšetkým plošticou posteľnou (Cimex lectularius), blchami (Ctenocephalides canis, C. felis, Pulex iritans), všami (Pediculus capitis, Phtirus pubis) a v zatopených pivničných priestoroch domov sa môže premnožiť komár Culex molestus. Príležitostne môžu človeka napádať ploštica lastovičia (Oeciacus hirundinis), ploštica holubia (Cimex columbarius), klieštikovec lastovičí (Dermanyssus hirundinis) a klieštikovec kurí (D. gallinae), ktoré za určitých  okolností prenikajú do bytov z holubích a lastovičích hniezd.

Prítomnosť článkonožcov v bytoch vyvoláva prirodzený odpor človeka, ktorý niekedy prechádza až do nežiaducich patologických foriem – entomofóbií. Pre väčšinu parazitických článkonožcov je typické pomerne krátkodobé cicanie, avšak množstvo prijatej krvi môže byť až desaťnásobkom hmotnosti hladného parazita. K najčastejším „domácim“ parazitom patrí ploštica posteľná, ktorá vyvoláva vznik žihľavky, tzv. cimikózy. Pôvodom je ploštica Ázijčanka, dnes je však rozšírená takmer po celom svete. Vo dne sa ukrýva v štrbinách, nábytku, najmä posteliach, za obrazmi, v noci sa vydáva na lov. Pri bodnutí a pri cicaní krvi spôsobuje na koži bolestivé, silne svrbiace pupence. Sliny ploštíc obsahujú látky (nitrophoríny), ktoré pôsobia ako silné alergény.

Zaujímavosťou je, že u ľudí, ktorí sa stretli s plošticami po prvýkrát, sa typická kožná reakcia objavuje s oneskorením 2 – 9 dní. Tento málo známy fakt spôsobuje často mylnú diagnostiku a odďaľuje odhalenie výskytu ploštíc v ubytovacích zariadeniach. U precitlivených osôb však môže poštípanie  plošticami vyvolať až anfylaktický šok.

Kurióznym prípadom parazitovania v domácnosti bolo napadnutie obyvateľov typickým parazitom zvierat – kuklorodkami ovčími, čo sa prejavilo početnými drobnými papulami na zápästí, predlaktí a ramenách s následným silným svrbením.

Pavúky tvoria početnú skupinu článkonožcov zahŕňajúcu asi 30 000 druhov, ktoré svojimi hryzadlami môžu u človeka vyvolať silnú alergickú reakciu. Našťastie, v našom klimatickom pásme sa jedovatých pavúkov nemusíme báť, hrozbou sú len nezodpovední chovatelia, ktorí svoje chovy dostatočne nezabezpečia. Z exotických druhov je najznámejšia tzv. čierna vdova (Latrodectus mactans). Toxíny týchto pavúkov majú často neurotoxickú aktivitu, síce s minimálnym lokálnym účinkom, avšak s možnosťou celkovej intoxikácie človeka.

Táto sa prejaví asi za 30 minút od uhryznutia bolesťou hlavy, zvracaním, potením, búšením srdca a kolísaním krvného tlaku. Typické sú bolestivé kŕče tvárových svalov s edémom viečok a prekrvením spojiviek. Po uhryznutí pavúkmi rodu Loxosceles a Lysoca,  tzv. tarantuly, ktoré žijú v teplejších oblastiach vznikajú bolestivé poranenia a ťažko sa hojace nekrotické kožné lézie. Prvá pomoc pri uhryznutí neurotoxickými pavúkmi spočíva v imobilizácii postihnutej končatiny, aby sa spomalilo vstrebávanie toxínu. Poranenie je potrebné vydezinfikovať a zabezpečiť odvoz pacienta na lekárske ošetrenie.

Voľná príroda

Pri prechádzkach sme často atakovaní rôznorodými parazitickými článkonožcami, ktoré sa v prírode nachádzajú vo vysokých počtoch, pričom v súčasnosti počas roka už takmer nemáme obdobie, kedy by sa nevyskytovali. Najčastejšie na človeku parazitujú kliešte, u nás predovšetkým kliešť obyčajný (Ixodes ricinus), ktorý predstavuje viac než 80 percent populácie kliešťov Slovenska. V mieste prichytenia kliešťa vzniká lokálna zápalistá reakcia, pokožka sa zdurí a zatvrdne. Pri jeho neodbornom vyťahovaní sa môže telo odtrhnúť od hlavičky, ktorá ostane v koži a pokiaľ sa chirurgicky neodstráni, môžu vzniknúť až hnisavé abscesy.

Včely, osy a mravce sú najvýznamnejšími predstaviteľmi  jedovatého hmyzu v našich klimatických podmienkach. Jedový aparát včiel a ôs je tvorený jedovými žľazami, jedovým vakom a žihadlom umiestneným na konci bruška. Mravce nemajú žihadlo a jed z bruška vstrekujú do rany spôsobenej hryzadlami. Bodnutie blanokrídlym hmyzom má obvykle za následok miestnu reakciu prejavujúcu sa pálčivou bolesťou, začervenaním a opuchom.

Príznaky spravidla ustupujú za niekoľko hodín. Závažnejší priebeh majú mnohonásobne bodnutia (napr. rojom včiel) a bodnutia do mäkkých tkanív v horných dýchacích cestách, kde opuch môže spôsobiť dusenie. Zvlášť nebezpečná je alergická reakcia až anafylaktický šok vznikajúci pri alergii na včelí alebo osí jed. Toxíny blanokrídleho hmyzu sú silnými alergénmi, za abnormálne je potrebné považovať už lokálny opuch v priemere väčšom než 10 cm. Ošetrenie spočíva v dezinfekcii miesta vpichu, opatrnom odstránení žihadla po bodnutí včelou, aplikácii chladivého obkladu a gélu obsahujúceho antihistaminiká.

Ďalej nás v prírode môžu ohrozovať chrobáky, známa je jedovatosť chrobákov z čeľade májkovitých (Meloidae), zvlášť zástupcov rodu Pľuzgiernik (Lytta). Dotyk týchto chrobákov vyvoláva na koži vznik veľkých pľuzgierov. Hemolymfa totiž obsahuje prudký jed kantharidin, ktorý pri požití spôsobuje smrteľné otravy a poškodzuje obličky (Pľuzgiernik lekársky, Lytta vesicatoria, tzv. španielská mucha, žije aj u nás).

Nepríjemným stretnutím citlivých ľudí je kontakt s dospelými motýľmi, ale aj ich húsenicami, ktorých jedovaté chĺpky sú spojené s jedovými žľazami. Vyvolávajú vznik žihľavky a miernej dermatitídy. Lietajúci hmyz, ako sú komáre, pakomáriky, mušky, muchy a ovady, je ďalšou skupinou parazitov spôsobujúcich veľmi bolestivé poštípanie. Alergizujúco na človeka pôsobia sliny a v nich obsiahnuté toxické látky, ktoré zabraňujú zrážaniu krvi. Najčastejšie sa prejavuje lokálnou kožnou reakciou (opuchom, začervenaním a svrbením).

Základné preventívne opatrenia proti pobodaniu hmyzom sa týkajú predovšetkým chovania sa vo voľnej prírode, včítane konzumácie jedla a oblečenia. Odporúčame nechodiť bosí po tráve, nerobiť prudké pohyby pri nalietavaní hmyzu, nepiť tekutiny, predovšetkým sladené zo skôr otvorených fliaš a plechoviek, pred konzumáciou jedla v prírode sa snažíme udržiavať pokrm stále v obale. Ďalej by sme sa mali vyvarovať používaniu sladkých voňaviek a deodorantov a je potrebné si uvedomiť, že repelenty osy a včely neodpudzujú.

Čo sa týka oblečenia do lesa, mali by sme sa vyhnúť pestrofarebným odevom, predovšetkým jasným farbám a kvetovaným vzorom. Ako ochranu je vhodné používať dostupné repelentné prípravky na kožu a odev. Ak sa predsa len kontaktu s hmyzom nevyhneme, bolestivosť a svrbenie pobodaných miest môžeme zmierniť lokálnym antihistaminikom (napr. Fenistil gel), alpou, salicylovým liehom alebo aj roztokom toaletného mydla.

Autor článku: Doc. MVDr. Alica Kočišová, PhD., časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: