Zvláštny typ anorganického zeleného kalu ponúka účinnú ochranu spodných vôd pred nebezpečným odpadom, vrátane rádioaktívneho.
V časopise Geochimica et Cosmochimica Acta to oznámil osemčlenný dánsko-nemecký tím na čele s Bo Christiansenom z Kodanskej univerzity. Zelená hrdza je typ ílu tvorený najmä čiastočne zhrdzaveným železom. Patrí medzi takzvané aniónové íly, lebo ide o zvrstvený dvojhydroxid, kde sa v medzivrstve vyskytuje deficit elektrónov. Preto je veľmi reaktívna. Dosiaľ bola skúmaná predovšetkým materiálovými vedcami, ktorí chceli zistiť, ako by sa dalo zabrániť jej utváraniu v železobetóne. Vyskytuje sa však prirodzene vo vodách s nízkym obsahom kyslíka, osobitne spodných.
Nový výskum však odhalil aj jej kladnú stránku – dokáže účinne imobilizovať a tým zneškodniť celý rad toxických odpadov, znečisťujúcich životné prostredie. Osobitne sa to týka rádioaktívnych odpadov a zvlášť neptúnia, ktoré je zdravotne rizikové ešte aj po piatich miliónoch rokov, ak by kontaminovalo spodné vody. „Náš výskum ukazuje, že aj špičkovo bezpečné uloženie kontajnerov s rádioaktívnym odpadom by bolo ešte bezpečnejšie, keby sa kontajnery zakopali na miestach, kde sa okolo nich vytvorí zelená hrdza,“ povedal Bo Christiansen. S kolegami nedávno preukázal, že zelená hrdza reaguje napríklad aj s rakovinotvorným šesťmocným chrómom, ktorý premieňa na trojmocný. Ten nielenže nepôsobí toxicky, ale je to aj dôležitý stopový prvok, nevyhnutný pre ľudské zdravie.
Vysoká reaktívnosť zelenej hrdze spôsobuje, že sa málokedy hromadí. Na druhej strane vzniká veľmi ľahko, ak voda obsahuje sulfát železa a hydroxid sodný. Kyslík ju však rýchlo mení na zvyčajnú červenú hrdzu. Pokusy s imobilizáciou neptúnia pomocou zelenej hrdze vedci robili v jadrových výskumných zariadeniach vo Švédsku a v Nemecku. Rádioaktívny odpad sa ukladá v železom vyvložkovaných medených kontajneroch. Kým je okolo nich voda, je všetko v poriadku. Ak by však klimatická zmena znížila hladiny spodnej vody, meď by sa začala rozpadať a potom by rýchlo zhrdzaveli aj železné vložky. „Zelená hrdza nepredstavuje rýchle riešenie náhlych prejavov znečistenia. Naše pokusy však ukázali prekvapujúci výsledok, že príroda si vie pomôcť s čistením sama. Dokonca aj keď ide o takú nebezpečnú látku, ako je neptúnium,“ uzavrel Bo Christensen.
Zdroj: Komuniké University of Copenhagen zo 17.3.2011
Autor článku: TASR