Tajuplná schizofrénia

Tajuplná schizofrénia
Zdroj: bigstockphoto.com

Schizofrénia – pri vyslovení toho slova väčšina z nás pocíti akýsi rešpekt, odstup, až bázeň. S týmto duševným ochorením sa asi najčastejšie spája označenie blázon.

V obraze schizofrénie je totiž typickým prvkom správanie neadekvátne okoliu – chorý má svoj vlastný svet, na ktorý reaguje, a nereaguje na realitu. Vyčleňuje sa tým zo sociálneho okolia, ktoré nedokáže pochopiť jeho správanie. Chorý môže počuť hlasy, ktoré mu niečo prikazujú alebo zakazujú (tie, samozrejme, ostatní nepočujú). Môže cítiť, že jeho jedlo má zvláštnu chuť, pretože niekto ho chce otráviť – zatiaľ čo iným pripadá normálne. Halucinácie a bludy spolu s dezorganizovaným myslením patria k tzv. pozitívnym príznakom tejto duševnej choroby – psychózy. Pozitívnym preto, lebo za normálneho stavu sa u človeka nevyskytujú, sú teda akési pridané. Halucinačné zážitky, ktoré môžu byť zrakové, čuchové, taktilné, ale najčastejšie sluchové, sú typické pre niektoré z ochorení schizofrenického kruhu (patrí sem hebefrénna, paranoidná, katatónna, nediferencovaná schizofrénia, postchizofrénna depresia, schizofrenické rezíduum, schizofrénia simplex) a patria k rozvinutému štádiu ochorenia.

Človek zamotaný v bludoch

Rozvoj ochorenia môže byť rýchly alebo plazivý. Niekedy trvá dlhú dobu, než sa chorý začne liečiť. Typické pre prípravnú (tzv. prodromálnu) fázu je, že človek sa stiahne viac do seba – začne viac reagovať na podnety zvnútra, pociťuje úzkosť, je predráždený, vzťahovačný, zažíva pocity neskutočnosti. Z telesných príznakov sa môže objaviť únava, nepríjemné telesné pocity, nespavosť. Včasné zachytenie choroby má pozitívny vplyv na priebeh liečby.

So schizofréniou sa spája mnoho mýtov. Aj v bežnej reči sa toto slovo používa na označenie niečoho, čo nemá súvis, vnútornú logiku. Nie je to tak často vnímané rozpoltenie osobnosti – dve duše v jednom tele, ale rozpoltenosť mysle. Poruchy kognitívnych procesov – vnímania, pozornosti, myslenia. Časté je uvoľnenie asociácií – chorý často strieda predmet myšlienok. Jeho výpovede bez vnútornej logiky mu však neprekážajú.

Typickým príznakom schizofrénie sú bludy. Jedným z najčastejších je perzekučný blud – blud prenasledovania a vzťahovačný blud – všetko, čo sa deje v okolí sa chorého v jeho logike nejako týka. Ďalším fenoménom je „šírenie myšlienok“ – chorý sa domnieva, že jeho myšlienky môžu ostatní počuť; a „branie myšlienok“ – niekto mu zvonka odoberá myšlienky. Vyskytuje sa aj paranoja, že myšlienky a konanie schizofrenika sú ovplyvňované zvonka.

Pomýlený vlastný svet

V motorike chorých sa dajú pozorovať rôzne nápadnosti – redukcia spontánnych pohybov, ktorých extrém je až vykonávanie zdanlivo nezmyselných stereotypných pohybov (tzv. katatónny stupor), zaujímanie bizarných pozícií, zvláštne manierizmy, grimasy a vosková ohybnosť.

Medzi negatívne príznaky sa zaraďuje ochudobnenie citového života – chorý nedokáže prežívať city, alebo reaguje opačne, smiechom na smutnú udalosť. Zmenené je tiež sebapociťovanie, postihnutý si je neistý ohľadom vlastnej identity a významu vlastnej existencie.

V akútnom štádiu sa chorý javí ako nápadne zmenený, nepokojný, stuhnutý, nezaujíma sa o bežné veci a je stiahnutý do seba. Koná podľa svojej vnútornej logiky, logiky svojho ochorenia, a keďže s „nechápavým“ okolím o tom nekomunikuje, ľudia sa niekedy jeho správaním môžu cítiť až ohrození – zriedkavo chorý naozaj spôsobí fyzickú ujmu. Takýto akútny stav vyžaduje hospitalizáciu a užívanie psychofarmák. Je predpoklad, že do svojho „iného“ sveta sa človek začína sťahovať vtedy, keď nie je úspešný v tom reálnom. Spúšťačom môže byť séria záťažových situácií, ktoré nezvládol podľa svojho očakávania. Súčasne sa predpokladá akási zdedená zraniteľnosť. V úvahách o príčinách sa citujú tiež vplyvy rodinnej výchovy, najmä nejasnej komunikácie rodičov s dieťaťom.

Pomáha aj rodinná terapia

Ochorenie sa rozvíja v adolescencii alebo skoro po dvadsiatke, u žien aj neskôr. Postihuje asi 2 percentá populácie, v rovnakej miere mužov aj ženy. Objav nových liekov so sebou priniesol veľké zlepšenia priebehu ochorenia a prognózy chorých na schizofréniu – neuroleptiká pôsobia na pôsobenie neuroprenášača dopamínu v mozgu. Ich užívanie má síce aj nepríjemné vedľajšie účinky, ale v porovnaní s vývinom ochorenia bez liečby sa nedajú porovnať. Asi tretina pacientov zažije len jednu psychotickú epizódu. Dôsledné užívanie liekov a spolupráca s ošetrujúcimi odborníkmi znižujú pravdepodobnosť návratu ochorenia (relapsu). Každý ďalší relaps totiž znamená komplikáciu ochorenia – častejšiu potrebu hospitalizácie a ťažší priebeh (je riziko, že postihnutý nedosiahne takú úroveň duševného zdravia, ako predtým, a s tým spojené následky).

Terapia by mala byť komplexná – podľa výskumov je najefektívnejšie spojenie farmakoterapie a psychoterapie. Ideálne je spojenie so socioterapiou a rodinnou terapiou.

Rodinná terapia by mala poskytnúť najbližšej rodine nástroje ako zvládať zmenenú situáciu. Mala by byť založená na informáciách o chorobe – o jej priebehu, dôsledkoch, ale tiež na informáciách, ako komunikovať s chorým členom, ako sa k nemu čo najvhodnejšie správať, aby mu pomohli v procese uzdravovania. Rodina získa od terapeuta či skupiny tiež podporu v tejto ťažkej situácii.

Varovné príznaky netreba podceňovať, jedným z príznakov schizofrénie je aj depresia a až okolo desať percent chorých spácha samovraždu.

Autor článku: PhDr. Elena Tomková, časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: